BRATISLAVA. Ministri mali začiatkom septembra rozhodnúť o budúcnosti Slovenska v Európskej vesmírnej agentúre (ESA), zatiaľ sa tak nestalo. Ministerstvo školstva pre agentúru SITA uviedlo, že termín je reálny a závisieť bude od zasadnutia Rady vlády pre vedu, techniku a inovácie.
Rada však od vzniku novej vlády zvolaná nebola a fyzické zasadnutie sa predpokladá na september. Slovensko má na výber z dvoch alternatív.
Môže na ďalších päť rokov predĺžiť prípravnú fázu, alebo sa stať pridruženým členom. Predseda Slovenskej organizácie pre vesmírne aktivity (SOSA) Jakub Kapuš aj Slovenská akadémia vied (SAV) sa prikláňajú k druhej možnosti. Aj podľa štátneho tajomníka ministerstva školstva pre vedu a výskum Ľudovíta Paulisa (SaS) je to najlepším riešením.
Ministerstvo podotklo, že v prípade rady je možnosť zasadnutia aj per rollam. Dodalo, že jej predložilo predmetný materiál a zároveň Paulis absolvoval viacero stretnutí k tejto otázke na rezortoch hospodárstva, financií a investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie.
Na členstvo v ESA je momentálne vyčlenených 1,5 milióna eur. Ak by si Slovensko prípravnú fázu predĺžilo o ďalšie roky, platilo by ročne 2,5 milióna eur, v prípade pridruženého členstva 4,5 milióna eur.
Ako pre agentúru SITA Kapuš vysvetlil, v prípravnej fáze ESA vyhlasovala špecializované výzvy predstavujúce pre slovenské firmy a vedecké inštitúcie jedinú možnosť, ako získať skúsenosti so spoluprácou s agentúrou. Doplnil, že za päť rokov ich bolo päť, teda jedna výzva na rok. Avšak v prípravnom programe slovenske subjekty nemohli reagovať na reálne výzvy ESA. To platí aj v prípade, keby SR pokračovala v prípravnom programe.
„Veľmi nám to zväzuje ruky, prichádzame o veľké možnosti, veľké peniaze a o investorov. Z osobnej skúsenosti viem, že sa zahraniční investori vyhýbajú Slovensku kvôli tomu, že nie sme členom ESA a teda naše firmy nemôžu byť súčasťou zahraničných konzorcií a podobne,“ vysvetlil. Dodal, že v prípade asociovaného členstva by sa slovenske firmy mohli zúčastňovať na výzvach ESA a takisto by mali dosah na jej programy.
Kapuš tvrdí, že Slovensko má možnosti, ktoré by prípadné pridružené členstvo vedeli využívať. Dôkazom sú podľa neho mnohé projekty, do ktorých boli slovenské inštitúcie zapojené, ako napríklad experimenty počas letu prvého slovenského kozmonauta Ivana Bellu či prístroje na európskej sonde Rosetta. V prípade ESA sa do výziev zapojili desiatky firiem a vedeckých inštitúcii a podporilo sa 39 projektov.
Podľa stanoviska SAV, ktoré agentúre SITA poskytla hovorkyňa SAV Monika Tináková, päťročná spolupráca Slovenska s ESA vyprší 3. februára 2021. SAV vo svojom vyjadrení jednoznačne podporuje alternatívu pridruženého členstva nad možnosťou predĺženia prípravnej fázy Plánu pre európske spolupracujúce štáty. Uviedla, že aj podľa ESA Slovensko preukázalo vedecký, vývojový a industriálny potenciál pre kozmické aktivity.
