Ak sa vám graf nezobrazuje, kliknite sem
BRATISLAVA. Pol roka od volieb strana OĽaNO prišla podľa prieskumu agentúry Focus o asi štvrtinu voličov a preferenciami sa k nej blíži nová strana Petra Pellegriniho Hlas.
Ukazuje to prieskum agentúry Focus na prelome augusta a septembra pre reláciu Na Telo s Michalom Kovačičom súkromnej TV Markíza. Výberovú vzorku tvorilo 1 022 respondentov.
Koalícia strán OĽaNO-NOVA-KÚ-Zmena zdola, ktorá mala vo voľbách 25,2 percenta, by podľa tohto prieskumu teraz získala 18,4 percenta, druhý by skončil Hlas s 16,2 percentami a tretí by bol Smer s 10,9 percentami.
Najsilnejšiu stranu OĽaNO teraz podľa šéfa Focusu Martina Slosiarika čaká neľahká jeseň.
"Voliči budú sledovať, ako budú zvládať druhú vlnu pandémie a ako nastavia opatrenia v sociálnej oblasti. To dáva priestor na opozičnú politiku Petra Pellegriniho," povedal Slosiarik.
Za ľudí stále mimo parlamentu
Postupne podľa prieskumu rastie SaS, ktorá mala vo voľbách 6,2 percenta a teraz v prieskume získala 9,9 percenta.
Za ňou nasleduje Sme Rodina s 9,1 percentami, strana ĽSNS by mala 8,5 percent a do parlamentu by sa dostalo aj Progresívne Slovensko s 5,9 percentami.
Pellegriniho Hlas dobieha OĽaNO. Vyklikajte si možné koalície Čítajte Do parlamentu by sa nedostala strana KDH s 4,5 percentami ani koaličná stana Za ľudí s 3,9 percentami. Obe stany si nedávno na snemoch zvolili nových predsedov.
Mimo parlamentu ostávajú aj SMK-MKP s 3,1 percentami a strana SNS, ktorá získala presne tri percentá.
V parlamente by podľa septembrového prieskumu mala OĽaNO 35 kresiel, Hlas 31 kresiel, Smer 21 kresiel, SaS 19 kresiel, Sme rodina 17 kresiel, kotlebovci 16 kresiel a Progresívne Slovensko 11 kresiel.
Ak sa vám graf nezobrazuje, kliknite sem
Pellegriniho strana
Výsledky septembrového prieskumu Focusu sa podobajú na júnový prieskum, ktorý zisťoval preferencie voličov niekoľko dní pred tým, ako Pellegrini oznámil meno svojej novej strany.
Agentúra sa už vtedy pýtala, ako by ľudia volili v prípade, že by si mohli vybrať aj Pellegriniho stranu. Získala vtedy 19,3 percenta a Sme rodina 9,6 percent, pričom preferencie vtedy ešte ani nezachytili diplomovkovú kauzu šéfa Sme rodina Borisa Kollára.
Prieskum vtedy podľa Slosiarika ukázal, že voliči Sme rodina sú po voličoch Smeru druhými najpočetnejšími potenciálnymi podporovateľmi Pellegriniho novej strany.
Túto stranu by vtedy zvažovalo voliť takmer 13 percent voličov Sme rodina a vyše 43 percent voličov Smeru.
Prieskumy tak podľa Slosiarika ukazujú, že v priebehu leta nemali na preferencie kauzy so záverečnými prácami veľký vplyv. Hýbal nimi najmä vznik Pellegriniho strany.
"Tieto kauzy skôr ovplyvnili všeobecnú popularitu daných politikov, ale neovplyvnili jadro ich voličov," povedal Slosiarik.
