Zostali po ňom tisíce obrazov. Významnú časť tvoria skvelé impresionistické a náladové krajinky z rôznych končín dnešného Slovenska.
No rovnako, ako bol Ladislav Mednyánszky plodný maliar, činil sa aj pri písaní denníkov. Písal všade, do zošitov, na okraje listov, do skicárov aj priamo na svoje kresby.
V množstve záznamov písal o cestách po monarchii, keď napriek šľachtickému pôvodu žil prakticky z ruky do úst a v prestrojení sa túlal s vandrákmi, žobrákmi a biednymi ľuďmi, ktorých tak majstrovsky zachytával na svojich obrazoch.
Jeho denníky v minulosti vyšli v cenzurovanej a oklieštenej podobe. Nečudo. Okrem potuliek po strednej Európe, filozofických úvah a práci s farbami obsahujú pohľad do intímneho sveta maliara a odhaľujú aj jeho homosexualitu, ktorú musel skrývať. Často v nich písal o svojej životnej láske, furmanovi Bálintovi Kurdim.
Objav neznámych denníkov
„Dnes ráno som sa vybral na prechádzku, vzduch bol čerstvý. Oblaky svietili, niektoré úzke mráčiky mali teplú priesvitnú farbu, oblaky s väčšími telami boli oveľa svetlejšie,“ zapisoval si v máji 1881 v Beckove a nezaprel v sebe krajinára.
„V Strážkach v salóne maľujú lúče zimného slnečného svetla zázračné fľaky na steny, nábytok, a z mojej izby vidieť kostol v zázračnom modrom popoludní. Sivé dni, mystické Tatry v šedivom počasí, lesy, doliny,“ písal v januári 1908.
Je to len ukážka postrehov, ktoré zanechal umelec neoddeliteľne spätý so Slovenskom. V Beckove sa v roku 1852 narodil, v Strážkach vyrastal.
Malý László sa narodil do maďarskej šľachtickej rodiny Mednyánszkych, na svet prišiel predčasne a od narodenia bol neduživé dieťa.
