Je dôležité opakovať deťom, že sú v poriadku také, aké sú

Keď sa Miroslava Okuliarová v 18 rokoch rozhodovala, na akú vysokú školu pôjde, našepkávali jej traja vnútorní radcovia.

Ego ju tlačilo na právo, túžba duše viac sa spoznať jej radila ísť na psychológiu a srdce jej našepkávalo pedagogiku. Vyhralo srdce a silná spomienka na pani učiteľku na základnej škole, ktorá na nich často kričala.

„Povedala som si, že ja to budem robiť inak - s rešpektom k deťom a s láskou k nim,“ vyznáva sa Miroslava Okuliarová.

Pedagogiku vyštudovala na Filozofickej fakulte v Bratislave. Tu sa stretla s pedagógmi, ako aj so spolužiakmi, ktorí sa podobne ako ona zaujímali o inovatívne, alternatívne spôsoby vzdelávania. Pomerne rýchlo pochopila, že zmena vzdelávania nejde bez práce na sebe, ako byť lepším človekom a prirodzenou autoritou pre deti.

To najdôležitejšie, čo sa snaží deťom dať je, aby neutlmila, ale naopak podporila ich vnútornú motiváciu objavovať svet.

„Teší ma, keď ich radosť z toho, že zvládli nejakú schopnosť, je pre nich hnacím motorom. Ešte väčšou satisfakciou pre nich je, keď ju môžu odovzdať a naučiť druhých,“ hovorí Okuliarová. Preto u nich na škole ani nehodnotia deti známkami, ale slovne.

Deti taktiež každodenne ubezpečuje v tom, že sú v poriadku také, aké sú.

„Hodnota sa nerovná výkon. Hodnota je už to, že sa narodili,“ hovorí Miroslava Okuliarová, ktorú deti učia veľkej autenticite a pravdivosti.

Počas svojej doterajšej praxe pracovala ako učiteľka na štátnej škole, ale i súkromnej Waldorfskej škole v Bratislave a je tiež absolventkou kurzov intuitívnej pedagogiky a pedagogiky Marie Montessori. Svoje inovatívne metódy učenia a skúsenosti z praxe zdieľa s učiteľskou verejnosťou cez rôzne konferencie, semináre či festivaly.

Blokové vyučovanie

Pri svojej práci učiteľky aplikuje metódu blokového vyučovania, v rámci ktorej sa s deťmi učí v mesačných blokoch.

„V živote nie je nič od seba oddelené, a preto sa veľakrát učíme matematiku skrz hudbu alebo ručné práce, či slovenský jazyk cez maľovanie alebo telesnú výchovu,“ objasňuje Miroslava Okuliarová.

Keďže zámerom školy je rozvíjať deti celostne, dôležité sú u nich tak kognitívne predmety, ako aj umelecké predmety a predmety podporujúce zručnosti.

„Je to učenie pre život,“ hovorí Miroslava Okuliarová. Každé dieťa sa tak objavuje, v čom je dobré a kde sú naopak jeho slabé stránky. Podpora osobnej vôle je kľúčová, no aby sa mohla prejaviť, na to treba bezpečné prostredie.

Na škole kladú dôraz na pohyb a to nielen kvôli zdraviu, ale preto, lebo na prvom stupni sa deti učia hlavne cez skúsenosť, zážitok a hlavne pohybovú pamäť. Preto sa pri učení veľa hýbu a rytmizujú.

„Dávame dôraz na rovnováhu aktivity / sústredenosti a pokoja / vnorenie sa do seba. Tento princíp nádychu a výdychu sa nesie celým dňom,“ hovorí Miroslava Okuliarová.

Živá škola

Projekt Živá škola je pretavením jej veľkého sna ako viesť deti nových čias do reality.

„Deti novej generácie sú iné, ale nedá sa povedať, že sú zlé,“ hovorí Miroslava Okuliarová.

Živá škola je iná v tom, že rešpektuje vývin dieťaťa a nesnaží sa dieťa napasovať do kocky zvanej škola, ale snaží sa to robiť naopak. Škola sa prispôsobí dieťaťu podľa toho, v akom vývinovom štádiu sa práve nachádza.

Taktiež na dieťa nahliada ako na celok, nielen na jeho fyzické telo, ale sústreďuje sa aj na jeho pocity a dušu a smerovanie do budúcnosti.

Preto nie sú dôležité ani tak predmety, ktoré sa deti v Živej škole učia, ale to, aké schopnosti im tieto predmety môžu dať. Majú veľa zručnostných a umeleckých predmetov. To preto, lebo umenie pôsobí na cit a zručnostné predmety učia deti samostatnosti, úcte k remeslám a okrem iného pôsobia aj na mozog, prepájajú hemisféry.

„Deti sa tak snažíme rozvíjať celostne, nielen ich dopovať informáciami. Pre nás je smerodajné, aby deti boli živé a aby boli nielen chodiacimi hlavami, ale mali aj ruky a srdce,“ hovorí Miroslava Okuliarová.

Miroslava Okuliarová, učiteľka na 1. stupni, Základná škola Mostná, Nové Zámky.