BRATISLAVA. Členovia Ústavnoprávneho výboru Národnej rady posunuli na voľbu do parlamentu všetkých osem kandidátov na sudcu Ústavného súdu.
Vypočutie kandidátov pred členmi parlamentného výboru trvalo vo štvrtok viac ako osem hodín.
Otázky zúčastnených prišli zodpovedať všetci kandidáti s výnimkou Stanislava Irsáka, ktorý ešte v auguste predsedu ústavnoprávneho výboru Milana Vetráka listom informoval, že sa na vypočutí nezúčastní z dôvodu jeho neústavnosti.
Kandidátmi na ústavného sudcu sú Stanislav Irsák, Ladislav Juszkó, Michal Matulník, Daniel Krošlák, Robert Šorl, Štefan Kseňák, Miroslav Babják a Andrea Olšovská.
Nahradí Mamojku
Národná rada má voliť dvoch kandidátov na ústavného sudcu na septembrovej schôdzi, z nich má prezidentka Zuzana Čaputová vymenovať jedného sudcu. Ten sa stane náhradníkom za bývalého ústavného sudcu Mojmíra Mamojku.
Vo februári priniesol spravodajský web Denníka N informácie , že si Mamojka dohadoval stretnutie s Marianom Kočnerom, ktorého nedávno Špecializovaný trestný súd v kauze vraždy novinára Jána Kuciaka a jeho snúbenice oslobodil.
Mamojku spomenul v súvislosti s Marianom Kočnerom vo svojej výpovedi aj niekdajší člen Slovenskej informačnej služby Peter Tóth.
Mamojka osobné stretnutie s Tóthom poprel. Uviedol, že k rozhodnutiu odísť z funkcie ho viedla uvažovaná právna úprava o vekovej hranici ústavných sudcov, ako aj zdravotné problémy.
Pokiaľ ide o medializované kontakty s Marianom Kočnerom Mamojka zdôraznil, že sa s ním spoznal na rokovaní Rady pre vysielanie a retransmisiu, kde si viac ako pred 20-timi rokmi potykali.
Babják: Justícia musí pracovať na dôvere
Prekvapivé rozhodnutia súdu môžu byť súčasťou každodenného života v demokratickej krajine, tu je skôr problém, aby verejnosť porozumela rozhodnutiam, aby ich uznala za rozumné a relevantné.
V súvislosti s verdiktom súdu v kauze vraždy novinára Jána Kuciaka a jeho snúbenice Martiny Kušnírovej to počas verejného vypočúvania povedal kandidát na ústavného sudcu Miloslav Babják.
Problém dôvery verejnosti v justíciu nesúvisí podľa neho len s touto kauzou, je to proces, na ktorom musí pracovať justícia.
Pripomenul, že prípad ešte nie je uzavretý.
Juszkó: Pri väzbe sudcov chýbala argumentácia
Rozhodnutie Ústavného súdu o súhlase s väzbou obvinených sudcov v kauze Búrka nebolo podrobne vyargumentované.
Myslí si to kandidát na ústavného sudcu Ladislav Juszkó. Počas verejného vypočúvania mal okomentovať rozhodnutie Ústavného súdu, ktorý súhlasil s väzbou pri piatich z 13 sudcov. Juszkó vidí problém v odôvodnení.
Ak pri zdanlivo rovnakých veciach rozhodol súd rozdielne, odlišné posúdenie veci malo byť podrobne vyargumentované, čo sa podľa neho nestalo. Nedokázal preto ani posúdiť, či rozhodnutie bolo správne alebo nesprávne.
Krošlák: Problémom je veľa nevybavených prípadov
Krošlák sa mal vyjadriť aj k téme odoberania akademických titulov. Myslí si, že verejný záujem by nemal prevážiť otázku retroaktivity, teda spätné odoberanie titulov.
Mohlo by to podľa neho vyvolať množstvo špecifických problémov.
Za jeden z najväčších problémov, ktorým čelí Ústavný súd, považuje Krošlák veľké množstvo nevybavených prípadov, dôvodom je podľa neho aj to, že v minulom roku sa časovo natiahlo personálne obsadenie súdu.
Kseňák: Sudca by za názor nemal byť postihovaný
Sudca by za svoj názor nemal byť podľa Kseňáka postihovaný.
"Pokiaľ sudca svojou rozhodovacou činnosťou prezentuje svoj právny názor a riadne aplikuje štandardné metódy interpretácie práva, za svoju rozhodovaciu činnosť nemôže byť postihovaný bez ohľadu, či by bola alebo nebola zakázaná sudcovská imunita," reagoval na otázky týkajúce sa zrušenia imunity pre sudcov.
Kseňák tiež skonštatoval, že rozhodnutia sudcov by mali byť písané zrozumiteľnejšie, aby boli presvedčivé.
Irsák odmietol prísť na vypočúvanie
Irsák odmietol prísť na vypočúvanie, zdôvodnil to v liste adresovanom členom výboru. Predseda ústavnoprávneho výboru Milan Vetrák (OĽaNO) sa s jeho argumentmi nestotožňuje.
"Uvádza, že už samotné vypočutie je zásahom do nezávislosti sudcu Ústavného súdu, on hovorí o sudcovi, aj keď je ešte v postavení kandidáta. Takisto sú tam argumenty, ktoré hovoria, že je to z jeho pohľadu nedôstojné, aby ho vypočúvali poslanci. Zachádza tam podľa mňa trochu do názorových extrémov, kde hovorí o nedostatočnom právnickom vzdelaní poslancov," priblížil šéf výboru.
Dodal, že Irsákovo rozhodnutie treba rešpektovať. "Zákon nehovorí, že by sme nemali ako výbor posunúť takéhoto kandidáta do pléna do procesu voľby, ale môže to mať dosah na názor poslancov, ktorí sa budú pred voľbou rozhodovať," doplnil.
Matulník: Sudcu nemá ovplyvniť medializácia
Medializácia by podľa Matulníka nemala mať žiaden vplyv na rozhodnutie sudcu.
Ako sudca Ústavného súdu by podľa svojich slov neprihliadal na niečo, čo nie je relevantné pre rozhodovanie.
"Ústavný súd musí byť nestranný, nezávislý, medializácia akéhokoľvek sporu nesmie mať žiaden vplyv na rozhodnutie, sudca má rozhodovať podľa vykonaného dokazovania, spravodlivo, bez ohľadu na to, čo si o tom myslí verejnosť, médiá, a ako je vec prezentovaná," skonštatoval Matulník s tým, že médiá majú, rovnako ako sudca, záujem, aby bola vec spravodlivo rozhodnutá, no sudca podľa neho nemá robiť prácu, ktorou by sa zapáčil.
Matulník mal tiež reagovať na to, ako sa má advokát zachovať pri snahe klienta posielať takzvané motáky, s cieľom ovplyvňovať svedkov či súdny proces. Advokát sa podľa Matulníka nemôže spolupodieľať na trestnej činnosti svojho klienta.
"Oveľa dôležitejšie ako áno je treba hovoriť nie," povedal v tejto súvislosti. Advokát má podľa neho pomáhať, nie porušovať zákon a kryť prebiehajúcu trestnú činnosť.
Olšovská: Vyňatie imunity z ústavy by som nevnímala negatívne
Vyňatie sudcovskej imunity z Ústavy by Olšovská nevnímala negatívne.
V súvislosti so zvyšovaním dôvery verejnosti v súdnictvo si myslí, že ak justícia nemala možnosť očistiť sa sama, dajú sa pripustiť opatrenia z vonkajšieho prostredia. Za také opatrenie považuje vyňatie imunity.
Olšovská si nemyslí, že etický kódex by zvyšoval dôveryhodnosť v justíciu. Len prijatie dokumentu podľa nej nestačí, skôr sa podľa nej treba pozrieť na vyvodzovanie reflexie u jednotlivcov.
Myslí si, že je to skôr o "personálnom substráte" ako o etických kódexoch.
Šorl: Sudcovia v kauze Kuciak rozhodovali podľa práva
Ako posledný sa pred poslancov postavil Robert Šorl.
Členovia výboru sa ho okrem iného pýtali aj na rozhodnutie Špecializovaného trestného súdu v prípade vraždy novinára Jána Kuciaka a jeho snúbenice Martiny Kušnírovej.
Sudcovia podľa neho rozhodovali podľa práva, skonštatoval, že proces nie je ukončený, pôjde ešte na odvolacie inštancie.
"Verím, že právo zvíťazí, ale nepoviem, že právo je v odsudzujúcom výroku alebo oslobodzujúcom výroku," dodal Šorl.
