BRATISLAVA. Tragické úmrtie slovenského občana Jozefa Chovanca v Belgicku v roku 2018 musí byť alarmom pre celú Európsku úniu (EÚ), že podobné prípady existujú a je potrebné ich riešiť.
V nedeľnej diskusnej relácii RTVS O päť minút 12 sa na tom zhodli slovenskí europoslanci Miriam Lexmann, Eugen Jurzyca, Robert Hajšel a Michal Šimečka.
Europoslanci kritizujú postup Belgicka
Táto kauza podľa Lexmann poukazuje na hlbší problém v EÚ i spoločnosti ako takej. "Je namieste, aby sa Európska komisia týmto prípadom zaoberala a dohliadla, aby bol urýchlene a spravodlivo vyšetrený," skonštatovala.
Pripomínal kňaza, na letisku bol zmätený, zhrnuli sme zistenia o Chovancovi Čítajte Smrť Georgea Floyda v Spojených štátoch amerických podľa europoslankyne naštartovala diskusiu v EÚ o policajnej brutalite s prejavmi extrémizmu i o tom, že to nie je len americký, ale aj európsky problém.
"Vtedy sme ešte nepoznali detaily zbytočnej a tragickej smrti Chovanca," poznamenala.
Europoslanec Hajšel tvrdí, že prípad Chovanca je na úrovni EÚ nepredstaviteľný. Skritizoval nečinnosť belgických orgánov, ktoré doteraz toto úmrtie nevyšetrili. Žiada, aby sa Belgičania začali prípadom seriózne zaoberať a zodpovedali na doteraz nezodpovedané otázky.
"Pochybenia sú tu jasné. Treba ich pomenovať a vytknúť belgickej vláde," skonštatoval europoslanec. Deklaruje, že ako europoslanci vyvinú úsilie, aby bol tento čin aj na pôde Európskeho parlamentu odsúdený.
Jurzyca uviedol, že takýto prípad sa nestal prvýkrát. V Belgicku pred pár rokmi bol podľa jeho slov podobný, ak nie horší prípad. Ako tvrdí, deje sa to aj v iných krajinách. "Musíme si vydiskutovať, čo je úlohou polície. Nemôžu v nej robiť ľudia, ktorí namiesto toho, aby pomáhali, mali radosť z ubližovania iným," skonštatoval.
Šimečka skritizoval, že dva roky sa v tejto kauze takmer nič nedialo a nie je ukončená ani medicínska expertíza. Procesy naštartovalo až video zo zásahu polície, ktoré podľa europoslanca pobúrilo slovenskú i belgickú spoločnosť.
"Aj Belgičania sú zhrození," poznamenal. Na Lexmann sa obrátili podľa jej slov aj spolucestujúci Chovanca, ktorí boli svedkami udalosti. Europoslankyňa upozornila, že ich dodnes nikto nekontaktoval a nevypočul.
Veria v spravodlivosť
Europoslanci sa vyjadrili aj k septembrovému rozsudku Špecializovaného trestného súdu v Pezinku v kauze vraždy novinára Jána Kuciaka.
Lexmann nechce ako politička hodnotiť výsledok súdneho procesu. Verí, že proces bude nakoniec spravodlivo rozhodnutý.
Jurzyca dúfa, že objednávateľ vraždy sa nájde a bude potrestaný. Podľa Hajšela súd nemohol rozhodnúť inak. Dostatok priamych dôkazov a svedectiev podľa neho nebol taký, aby sa súd jednoznačne rozhodol pre odsúdenie objednávateľov vraždy. "Tu je nesplnená úloha na strane obžaloby a prokuratúry," podotkol.
Šimečka tvrdí, že povesť Slovenska neutrpela vyrieknutím tohto rozsudku, ale tým, čo mu predchádzalo. Poukázal pritom na samotnú vraždu novinára. Europoslanec verí, že sa na Slovensku dočkáme spravodlivosti a budú potrestaní aj objednávatelia vraždy.
Príprava na druhú vlnu
Jurzyca v relácii tiež povedal, že európska komisia (EK) by mala systémovo harmonizovať štatistiky vývoja nového koronavírusu. Zlepšilo by sa tým porovnanie efektívnosti opatrení, ktoré prijali jednotlivé krajiny Európskej únie (EÚ).
Spoločne so slovenskými europoslancami Miriam Lexmann, Robertom Hajšelom a Michalom Šimečkom sa zároveň zhodli, že členské štáty EÚ by sa pri druhej vlne pandémie nového koronavírusu nemali vracať k plošným opatreniam.
"Nemusíme sa už uchyľovať k prílišnej reštrikcii. Mali by sme sa poučiť od ázijských krajín, ktoré majú dlhodobú skúsenosť s takýmito pandémiami. Obyvateľov dokážu uchrániť bez toho, aby obmedzili chod krajiny," poznamenala Lexmann.
Europoslanec Šimečka ocenil, že EÚ objednala 300 miliónov pripravovaných vakcín proti ochoreniu COVID-19.
"EÚ toho urobila dosť veľa, či už v koordinácii štátov, príprave na nákup vakcíny či ekonomickej pomoci. Problém je v tom, že slovenská vláda neurobila dosť v príprave na druhú vlnu pandémie," upozornil.
Týka sa to podľa neho napríklad nedostatočných kapacít regionálnych úradov verejného zdravotníctva i počtu zaškoleného personálu v nemocniciach.
To, že mohla slovenská vláda urobiť v príprave na druhú vlnu pandémie nového koronavírusu viac, si myslí aj europoslanec Hajšel.
"Akoby sme si nesplnili domácu úlohu. Čaká nás asi krutá jeseň aj vzhľadom na chrípkové obdobie," podotkol. Pripravenosť Slovenska podľa Jurzycu preverí druhá vlna. Vidí isté rezervy, ale aj veľa krokov, ktoré vláda urobila.
Práce na reformnom pláne
V reakcii na ekonomické dôsledky pandémie EÚ predstavila pre členské štáty Fond pomoci. Reformný plán by mala slovenská vláda predstaviť Európskej komisii 15. októbra.
"Do procesu vypracovania plánu obnovy mali byť od začiatku zapojené širšie odborné kruhy," poznamenal Hajšel s tým, že plán by mal mať podporu širokej verejnosti.
Šimečka upozornil, že tak zásadné rozhodnutie o tak veľkých peniazoch nemôžu robiť politici na Slovensku za zatvorenými dverami na koaličnej rade. "Musí to ísť cez verejnú diskusiu, aby sa za ten plán vedeli postaviť všetci. Považujem za nedôveryhodné, že nevieme, čo vláda zamýšľa," spresnil. Volá preto po diskusii.
Jurzyca zdôraznil, že pri implementácii reformného plánu je potrebné klásť dôraz na efektívnosť a transparentnosť projektov.
"Robia na tom odborníci, analytici z jednotlivých rezortov. Vo finále bude podľa neho proces trvať do jari, v októbri by mali ísť von prvé návrhy," poznamenal.
Fond obnovy je podľa neho pôžička, ktorú budeme na Slovensku splácať bez ohľadu na to, či dostaneme časť v grantoch. Finančné prostriedky by mala podľa Lexmann vláda využiť hlavne na investície do ciest a infraštruktúry.
