Hľadali klasický poklad ako z rozprávky, s peniazmi a cennosťami v podzemnej chodbe, no našli poklad oveľa vyššej hodnoty, ako si vôbec vedeli predstaviť.
Dvanásteho septembra pred osemdesiatimi rokmi štyria francúzski tínedžeri pri svetle olejovej lampy narazili na dovtedy najstaršie objavené jaskynné maľby, farbistejšie a premyslenejšie než všetko dovtedy známe.
Jaskyňa Lascaux, ktorej prehistorické umelecké diela prežili 15- až 17-tisíc rokov, ich ohúrila.
"Keď sme maľby prvýkrát uvideli, boli sme v extáze, po chrbte nám behali zimomriavky," spomínal pred štyrmi rokmi pre BBC posledný preživší z objaviteľskej štvorice Simon Coencas.
"Keď sme uvideli maľbu býkov, všetkým nám zrazu z toho návalu emócií bolo horúco, akoby tam bolo 40 stupňov Celzia, hoci bol september. Cítili sme zem a vlhkosť, bol to veľmi zvláštny a výnimočný pach, ktorý je ťažké opísať," rozprával Coencas.
On bol zo štvorice najmladší, mal trinásť rokov. Hoci bol september, neboli v škole. Vojnové udalosti im nedobrovoľne predĺžili prázdniny a mali čas sa túlať.
Sixtínska kaplnka
Najstarší bol Marcel Ravidat, 18-ročný učeň na mechanike, ktorý dieru v zemi objavil pár dní predtým na prechádzke.
S kamarátmi Coencasom, Jacquom Marsalom a Georgeom Agnielom sa rozhodli preveriť, či nejde o podzemnú chodbu, v ktorej podľa legendy mal byť uložený poklad.
