BRATISLAVA. Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu plánuje do financovania vysokých škôl zaviesť nový prvok - výkonnostné zmluvy.
Ich cieľom bude viesť vysoké školy k lepším výsledkom, skvalitňovať vysokoškolské prostredie a zlepšovať prípravu študentov na vysokých školách.
TASR o tom informoval odbor komunikácie rezortu školstva.
Od roku 2021
Minister školstva, vedy, výskumu a športu Branislav Gröhling (SaS) v diskusnej relácii RTVS Sobotné dialógy uviedol, že rezort plánuje zaviesť systém výkonnostných zmlúv. Ten by mal platiť od roku 2021.
Rezort školstva tvrdí, že vysoká škola sa zaviaže do dvoch rokov splniť konkrétne kvalitatívne kritériá a po splnení jej bude vyplatený konkrétny obnos financií. Kritériami môžu byť napríklad zvýšenie kvality štúdia, zlepšenie prípravy študentov či zlepšenie profilácie vysokej školy.
"Hoci sú vysoké školy autonómne, toto je nástroj, ako ich môžeme usmerňovať. Dokážeme ich takto motivovať k skvalitneniu, plneniu konkrétnych kvalitatívnych cieľov. Následne tak budeme môcť školy, ktoré tieto kritériá splnia, za ich nadpriemernú prácu aj finančne odmeniť," vysvetlil minister školstva.
Ako dodal, výkonnostné zmluvy by mali byť do určitej percentuálnej výšky. V okolitých krajinách je to napríklad v rozsahu od dvoch do piatich percent rozpočtu vysokej školy.
"Aktuálne diskutujeme, či zmluva bude predstavovať balík financií navyše alebo či zaviaže časť rozpočtu vysokej školy," uviedol šéf rezortu školstva.
Nová metodika financovania
Do marca 2021 plánuje ministerstvo školstva urobiť audit vysokých škôl a preskúmať možnosti v oblasti ich profilácie a skvalitnenia. Následne prebehne diskusia s vysokými školami o výkonnostných zmluvách. Od septembra 2021 by mali vstúpiť do platnosti.
Ďalším z krokov na skvalitnenie vysokoškolského prostredia je nová metodika financovania vysokých škôl. Rezort plánuje meniť najmä kritériá financovania vedy a tvorivých činností, akými sú vedecké granty či vedecká a umelecká činnosť.
"Vysoké školy s nadpriemernými výsledkami vo vede a výskume dostanú podľa novej metodiky viac financií. Tie školy, ktoré nerealizujú vedecký výskum na tejto úrovni, sa môžu následne zamerať na profesijné bakalárske programy. To je aj cieľom novej metodiky," vysvetlil minister.
Podľa Gröhlinga chce rezort prostredníctvom novej metodiky financovania vysokých škôl vyprofilovať dve hlavné skupiny vysokých škôl - výskumné vysoké školy a profesijne orientované vysoké školy, ktoré budú prioritne poskytovať profesijne zamerané bakalárske programy naviazané na potreby praxe a trhu práce.
