Folklór je dnes v móde, zákazníci si môžu kúpiť obal na mobil s údajne tradičnými motívmi alebo si dať rovno vytetovať domnelý čičmiansky ornament. Oháňajú sa ním politici aj reklamné agentúry, zneužívali ho fašisti aj komunisti.
S muzikologičkou a etnologičkou ALŽBETOU LUKÁČOVOU sme sa zhovárali, v čom je náš folklór originálny, v čom nie a či sú naše pesničky najkrajšie na svete. Dôležité je, či na seba pozeráme zo žabej, alebo z vtáčej perspektívy.
V rozhovore si tiež prečítate:
- prečo kroj, drevenica či bryndzové halušky do folklóru vlastne vôbec nepatria,
- čo všetko sa dalo o človeku podľa kroja zistiť,
- čo je a čo nie je v našom folklóre jedinečné,
- čo má spoločné naša hymna s makarenou
- a či folklóru nehrozí zánik.
Keď na začiatku 20. storočia slovenskí emigranti prichádzali do Ameriky, vyzerali ako Indiáni. Za veľkou mlákou bol už moderný svet a naproti tomu vrkoče a krpce mužov, živôtiky, fertuchy a kasanice žien. Uchovali sa u nás tradície tak dlho pre našu uzavretosť pred svetom, ktorú vidíme aj dnes?
Určitý konzervativizmus je súčasťou našej kultúry, ale dôvodov na pretrvávanie tradičnej ľudovej kultúry bolo veľa. Súvisia s historickým vývojom, spôsobom obživy, sťahovaním, prístupom k vzdelaniu aj s geografickou povahou krajiny.
Čím hornatejšia je, tým dlhšie sa v nej uchovávajú tradície. Na rovine sa novinky šírili rýchlejšie a zasahovali väčšie územie.
Horský terén a dediny uzavreté v dolinách mali vplyv na naše špecifické tradície?
Určite. Aj keď závisí, z akej perspektívy sa na ne dívate. Či zo žabej, alebo z vtáčej. Z tej vtáčej majú všetci obyvatelia horských oblastí sveta zaujímavé a originálne tradície. Teda nielen my. Mnohé tradície sme s inými mali aj spoločné.
Zo žabej perspektívy sú práve tie naše "najkrajšie na svete". Takéto výroky sú totiž formované skôr emóciami ako reálnym poznaním. Tradičná ľudová kultúra a folklór nie sú nemenné, je to vlastne život a ten plynul v každom historickom období, ľudia prirodzene nasávali zmeny na uľahčenie života. Len rýchlosť nebola taká, ako vidíme dnes.
Prvá Československá republika priniesla zásadnú zmenu v doterajšom spôsobe života aj etablovanie slovenskej inteligencie, no skutočný prelom v zmysle masívneho opúšťania pravidiel "starého sveta" prišiel počas druhej svetovej vojny. Zmeny, ktoré priniesla druhá polovica 20. storočia, boli rýchlejšie než predchádzajúci niekoľkotisícročný vývoj.
Stračina s Gruskom priviedli do štúdia len z Oravy 180 účinkujúcich Čítajte Čo však, keď dnes namiesto folklóru vzniká gýč? Ľudovky so 'synťákmi' sú len jednou z jeho podôb.
Nerobme si ilúzie, ľudia mali aj v minulosti ku gýču blízko, hoci jeho podoba sa rokmi mení. Pred osemdesiatimi rokmi bola napríklad módna sentimentálna pieseň, ktorá opisovala zurčiace potoky a chválila krásu konkrétnych dedín.
Väzba na staršie tradície je už pretrhnutá a navyše sa kalkuluje s komerčným úspechom. Verejnosť dnes už necíti mantinely, ktoré určoval tradičný spôsob života a to je prirodzené. Odvolávame sa na niečo, čo vlastne nikto poriadne nepozná, no spája nás, že to máme radi. Aký paradox.
