BRATISLAVA. Komunistický režim by sa mohol označovať ako odsúdeniahodný, zločinný a nelegitímny, ktorý porušoval ľudské práva a slobody.
Vyplýva to z novely zákona o nemorálnosti a protiprávnosti komunistického systému, ktorú poslanci Národnej rady SR v utorok posunuli do druhého čítania.
Návrhom by sa tiež malo zakázať osádzanie pamätníkov oslavujúcich komunistický, nacistický či fašistický režim a pomenovávať ulice po predstaviteľoch režimov.
"Okrem symbolického zadosťučinenia pre obete komunistického režimu a zvýšenia povedomia verejnosti o podstate komunistického režimu môže takáto právna úprava napomôcť pri stíhaní trestných činov extrémizmu," myslia si predkladatelia návrhu.
Chcú tiež, aby sa eliminovala potreba vypracovania znaleckých posudkov, ktoré by preukazovali, že komunistický režim bol založený na ideológii, ktorá smerovala k potlačeniu základných práv a slobôd.
Pellegriniho Hlas nebude mať svoj poslanecký klub, plénum ho odmietlo Čítajte V návrhu novej legislatívy sa hovorí, že Komunistická strana Československa, ako aj Komunistická strana Slovenska, boli zločinnou a zavrhnutiahodnou organizáciou, ktorých činnosť smerovala k potláčaniu ľudských práv a demokratického systému.
Návrh tiež hovorí, že tieto strany sú zodpovedné za spôsob vlády v našej krajine v rokoch 1948 až 1989, a to najmä za cieľavedomé ničenie tradičných hodnôt európskej civilizácie, národných a náboženských práv, za úmyselné porušovanie ľudských práv a slobôd, za justičné zločiny vykonané v politických procesoch, či za bezohľadné ničenie historických pamiatok, prírody a životného prostredia.
Novelou by sa malo zakázať umiestňovanie pamätníkov, pomníkov a pamätných tabúľ oslavujúcich komunistický, fašistický alebo nacistický režim, pričom by sa tieto úkony sankcionovali.
Zakázať by sa tiež malo pomenovávanie ulíc a verejných priestranstiev po predstaviteľoch týchto zločineckých režimov. Tieto zákazy by sa nevzťahovali na predstaviteľov režimu, ktorí sa aktívne zapojili do odporu proti komunistickému režimu alebo do protifašistického odboja.
Legislatíva by mohla byť účinná od 16. novembra 2020.
Ďalšie správy z rokovania NR SR
- Okruh žiadateľov o príspevok z Fondu na podporu športu by sa mohol rozšíriť aj o samosprávne kraje. Príspevok by tak mohli získať aj projekty vzťahujúce sa na všetku športovú infraštruktúru, nielen na tú, ktorá je národného významu. Vyplýva to z novely zákona o Fonde na podporu športu, ktorú poslanci Národnej rady SR v utorok posunuli do druhého čítania. Novelu predložili poslanci SaS, mienia tak zintenzívniť podporu vo vzťahu k športovej infraštruktúre.
- Dodávatelia pitnej vody by mohli mať povinnosť minimálne raz ročne spotrebiteľom poskytnúť úplnú analýzu pitnej vody. Vyplýva to z novely zákona o ochrane spotrebiteľa, ktorú poslanci Národnej rady SR v utorok posunuli do druhého čítania. Predložili ju poslankyne Anna Zemanová, Jarmila Halgašová a Jana Bittó Cigániková (všetky SaS).
- Lehota na predloženie záverečných správ z verejných zbierok by sa mala predĺžiť o 12 mesiacov. Počíta s tým novela zákona o verejných zbierkach, ktorú v utorok poslanci Národnej rady (NR) SR posunuli do druhého čítania.
Za predsedu Výboru Národnej rady SR pre nezlučiteľnosť funkcií zvolili poslanci v utorkovej voľbe Borisa Suska (Smer-SD). Za jeho zvolenie hlasovalo 121 poslancov. Na poste nahradí Richarda Rašiho, ktorý sa po odchode z klubu Smeru-SD stal nezaradeným poslancom.
