„Na Slovensku sú ľudia ľahostajní, ten strach sa dedí,“ hovorí jeden z protagonistov dokumentu Zlatá zem. Tu to tak však nie je. Režisér DOMINIK JURSA, ktorý nakrútil aj dokument o Mečiarovi v sérii Expremiéri, zobrazil v tomto filme úspešný boj hŕstky aktivistov proti veľkej americkej ropnej spoločnosti.
Trvalo približne päť rokov, kým sa im podarilo ťažbu ropy na severovýchode Slovenska odvrátiť. Jursa rozpráva, ako to dokázali a prečo sa taký odpor zdvihol práve u nás.
Ako ste sa dozvedeli o príbehu odporu skupiny občanov proti prieskumu ťažby ropy na východe Slovenska?
Hľadal som tému na magisterský film a vtedy mi zavolal Peter Sabo z Lesoochranárskeho zoskupenia VLK. Aktivisti hľadali mediálne pokrytie kauzy a oslovili ma asi preto, že som predtým robil filmy s environmentálnou tematikou.
Vycestoval som na východ, kde sme stretli budúcich protagonistov, ktorí už vtedy mali jednoznačný názor, že nechcú ťažbu a že budú proti nej bojovať.
Uvedomil som si, že je to skvelá téma preto, lebo mám možnosť sledovať nielen aktivizmus samotný, ale aj to, ako sa aktivizmus rodí a ako rastie odpor.
Čo bol v tomto prípade hlavný problém?

Dve záujmové skupiny boli na jednom poli a každá chcela z krajiny ťažiť niečo iné. Kým domáci, ktorí tam žili, chceli mať pokojný život v ústraní a fungovať v spojení s prírodou, druhá strana sa snažila z krajiny niečo vyťažiť doslova. To je tiež legitímne.
Bol to spor o hodnotách. Protagonisti hovorili, že je to naturalizmus verzus materializmus.
Aktivistom išlo najmä o to, že im hrozila zmena charakteru krajiny, v akej chcú žiť. V jednej malej obci malo napríklad podľa plánu vzniknúť až dvadsať ťažobných vrtov, každý s rozlohou sto krát sto metrov betónu.
Boli ste sa pozrieť aj v Poľsku, kde ťažba v podobnom území nikoho netrápila. Aj ropná spoločnosť bola zaskočená tým, aký sa proti ťažbe zdvihol odpor. Prečo sa to udialo práve tu?