„Svätý František z Assisi nám pripomínal, že náš spoločný domov je ako sestra, s ktorou sa delíme o existenciu. Dnes táto sestra protestuje proti zlu, ktoré jej spôsobujeme nezodpovedným zneužívaním.
Vyrastali sme s myšlienkou, že sme jej vládcami, oprávnenými ju drancovať. Násilie sa prejavuje aj v príznakoch choroby, ktorú vnímame v pôde, vo vode, vo vzduchu a v živých bytostiach. Medzi najopustenejších a najviac zneužívaných úbožiakov patrí aj naša sužovaná a devastovaná zem.“
Tieto slová nepovedal nejaký ekologický aktivista, ale hlava katolíckej cirkvi, pápež František. Vyslovil ich pred piatimi rokmi v encyklike Laudato si´, v ktorej veľmi otvorene hovoril o konzumnosti a ničení našej planéty.
V novembri minulého roku pápež ešte pritvrdil a na medzinárodnej konferencii pre trestné právo v Ríme sa doslova vyjadril: „Musíme zaviesť – uvažujeme o tom – v katechizme katolíckej cirkvi hriech proti ekológii, ekologický hriech proti spoločnému domovu.“
Podľa znalcov nejde už len o problém svetovej politiky a ekonomiky, ale aj etiky. Rozšíri sa počet hriechov o ekologický hriech?
Ekocída ako zločin proti mieru
Ekocída. Toto slovo bolo neznáme v teologických textoch. Novinkou je aj v civilnom jazyku. Textový program ho vytrvalo podčiarkuje ako neznámy výraz a aj náš akademický spisovný slovník ho začal evidovať len pred pár rokmi.
„Ekocídou sa rozumie strata, poškodenie alebo zničenie ekosystémov daného územia do tej miery, že jeho obyvateľom spôsobuje vážne ohrozenie,“ vyslovil sa pápež. „Ide o ďalšiu kategóriu zločinov proti mieru a ako taká by mala byť uznaná medzinárodným spoločenstvom.“

Na spomenutej konferencii v Ríme pápež pripomenul, že cirkevní otcovia na synode pre panamazonský región navrhli "definíciu ekologického hriechu ako konanie alebo zanedbanie proti Bohu, blížnemu, komunite a životnému prostrediu. Je to hriech proti generáciám a prejavuje sa skutkami, ktorými sa znečisťuje životné prostredie a ničí jeho harmónia".
Ide teda o akúsi aktualizáciu hriechov pre moderného človeka?