BRATISLAVA. Reformu zloženia ústavného súdu, súdnej rady, zriadenie Najvyššieho správneho súdu či previerky majetkových pomerov všetkých sudcov prináša návrh zákona o reforme súdnictva, ktorý v stredu schválila vláda.
Odobrila aj ústavné zmeny, ktoré si reforma ministerky spravodlivosti Márie Kolíkovej (Za ľudí) vyžaduje.
Nominácia nesudcov
Súdna rada by mala mať ústavne zakotvené pravidlo, podľa ktorého bude jej polovica tvorená nesudcami. Prezident, vláda a parlament budú môcť nominovať iba nesudcov.
Okrem toho by sa mal zaviesť regionálny princíp pre členov volených sudcami rozdelením voľných miest na volebné obvody.
Sudcovské rady budú môcť navrhovať kandidátov na členov súdnej rady len v rámci svojho volebného obvodu. Zástupcovia z Najvyššieho súdu SR majú mať jeden volebný obvod.
Návrh zákona rozširuje pôsobnosť súdnej rady o konanie vo veciach majetkových pomerov sudcov.
Umožňuje jej aktívny dohľad nad spĺňaním predpokladov sudcovskej spôsobilosti. Závažné disciplinárne previnenie nezlučiteľné s funkciou sudcu definuje ako obchodné, majetkové alebo finančné vzťahy s osobami z prostredia organizovaného zločinu.
Zrušenie rozhodovacej imunity
Okrem toho avizuje rezort spravodlivosti aj zrušenie rozhodovacej imunity sudcov všeobecných súdov.
Za právny názor bude možné sudcov stíhať len v prípadoch, ak by bol spáchaný trestný čin. Sudcov a generálneho prokurátora na väzobné stíhanie by už nevydával ústavný súd.
Pri ústavnom súde sa má meniť nielen spôsob jeho rozhodovania, ale aj spôsob voľby kandidátov na sudcov ústavného súdu.
Väčšiu právomoc by mala dostať prezidentka alebo prezident, ktorý by v prípade patovej situácie, keď parlament nepredloží kandidátov, vymenoval sudcov sám.
Má sa tiež skrátiť funkčné obdobie sudcov ustanovených do funkcie v rámci jedného volebného obdobia, ak by ich naraz bola navolená väčšina. Zákon predpokladá za týchto okolností okrem klasického 12-ročného aj šesťročné funkčné obdobie.
Ústavný zákon v oblasti justície chce definitívne ukotviť aj vekový cenzus sudcov. Po novom by z funkcie odchádzali sudcovia všeobecných súdov vo veku 65 rokov, respektíve 68 rokov, ak by o to sami požiadali. V prípade sudcov ústavného súdu by to bolo 72 rokov.
Najvyšší správny súd
Vzniknúť má aj Najvyšší správny súd SR, ktorý by mal postavenie ako Najvyšší súd SR v oblasti správneho práva a prešli by naňho aj kompetencie na disciplinárne stíhanie sudcov a prokurátorov a v určitom rozsahu aj ostatných právnických profesií.
Najvyšší správny súd má sídliť v Bratislave a funkčný má byť od 1. augusta 2021.
Zákon taktiež nahrádza inštitút justičného čakateľa odbornou justičnou stážou. Stáž má umožniť absolvovanie odbornej prípravy na súde, ktorej cieľom je príprava na výberové konanie na voľné miesto sudcu.
Stážista by mal byť v prípade úspechu vo výberovom konaní schopný vykonávať funkciu sudcu, bez nutnosti adaptovať sa na nové pracovné podmienky a postupy.
Fiačan víta vypustenie procesného zamietania
Predseda Ústavného súdu SR Ivan Fiačan víta vypustenie takzvaného procesného zamietania na začatie konania z právneho poriadku.
Ide o prípad, keď sa Ústavný súd meritórne nevyjadril k veci, ale vec navrhovateľa bola zamietnutá z toho dôvodu, že sa nenašlo dostatok hlasov senátu na prijatie návrhu na ďalšie konanie. Uviedol to v súvislosti s reformou súdnictva, ktorú v stredu schválila vláda SR.
Fiačan zdôraznil, že sa Ústavný súd podieľal na kreovaní reformy odbornými posudkami. "Uvidíme, čo všetko z toho bude zakomponované do ústavy alebo nie," poznamenal s dôrazom, že teraz je úloha na poslancoch Národnej rady SR, v akej podobe reformu schvália.
Zákon o reforme súdnictva bližšie hodnotiť nechcel. "Nebudem sa vyjadrovať k jednotlivým legislatívnym zmenám, k ich kvalite alebo rozsahu. Iste chápete, že môžu skončiť na Ústavnom súde," doplnil predseda.
"Úlohou Ústavného súdu ako súdneho telesa je riešenie veci, teda rozhodnutie o tom, čo je podľa práva, nie vyslovenie, že takéto rozhodnutie nedokázal vydať," zdôvodnil rezort spravodlivosti v dôvodovej správe vypustenie takzvaného procesného zamietania z právneho poriadku.
Tým pádom povinnosťou Ústavného súdu SR v pléne bude podľa rezortu nájsť dohodu a kvórum pre pozitívne alebo negatívne rozhodnutie o danom návrhu.
Pellegrini podporuje očistu súdnictva
Nezaradený poslanec Národnej rady SR a predseda mimoparlamentnej strany Hlas Peter Pellegrini víta všetky zmeny, ktoré prispejú k očiste súdnictva.
Avizuje podporu všetkým návrhom, ktoré posunú súdnictvo dopredu. Uviedol to na tlačovej konferencii v reakcii na reformu súdnictva, ktorú v stredu schválila vláda SR.
Zároveň upozornil na nebezpečenstvo súvisiace s tým, že súčasná vláda disponuje v parlamente ústavnou väčšinou.
"Privítal by som, aby sa vláda arogantne nespoliehala na svoju ústavnú väčšinu," poznamenal s tým, že spolupráca naprieč politickým spektrom by dala reforme silnejší mandát.
"Ak nás pozvú do debaty, budeme otvorený a korektný partner," dodal Pellegrini, ktorý podľa jeho slov nechce vnášať do debaty o reforme emócie a politiku.
