BRATISLAVA. Členské štáty Európskej únie odsúdili správanie Turecka a podržali Cyprus. Uviedol to predseda vlády Igor Matovič (OĽaNO), ktorý informoval o výsledkoch samitu lídrov členských krajín Únie s tým, že lídri prijali jednoznačný postoj voči agresii Turecka, ktoré sa nespráva korektne.
Závery summitu sú dosť vágne
Cyprus sa spolu s Gréckom sporia s Tureckom o námorné hranice a práva na ťažbu ropy a zemného plynu vo východnej časti Stredozemného mora. Lídri sa dohodli na tom, že pokiaľ bude Turecko pokračovať, tak aj proti nemu prijme EÚ sankcie.
"Podržali sme nášho partnera, Cyprus, a predtým, ako sme našli spoločný postoj k Bielorusku, tak sme zaujali jednoznačný postoj voči agresii Turecka, ktoré sa nekorektne správa k členovi Únie," vysvetlil Matovič.
Podľa jeho slov členské krajiny Únie zatiaľ najjasnejšie odsúdili konanie Turecka a Ankare stanovili rámce normálneho správania voči jej členským krajinám.
"Turecko už vie, kde sú jeho hranice a že ak ich prekročí, čo bude nasledovať. Som rád, že sa to takto nastavilo, a to v deň, keď Cyprus oslávil 60. výročie svojej nezávislosti," opísal situáciu.
Závery summitu sú však dosť vágne a hrozbu reštrikčných opatrení voči tureckej strane len naznačujú.
Matovič v tejto súvislosti upozornil, že Európska rada musí pri rozhodovaní dospieť k jednomyseľnému stanovisku a závery sú kompromisom medzi rôznymi postojmi. Aj napriek tomu si myslí, že ide o dostatočne razantné opatrenie, ktoré voči Turecku v histórii Únie zatiaľ nebolo prijaté.
Lukašenko zatiaľ na sankčnom zozname nie je
Na dvojdňovom samite Európskej rady sa lídri dohodli aj na sankciách proti Bielorusku. Túto tému najprv blokoval Cyprus. Na zozname sa zatiaľ nenachádza bieloruský prezident Alexander Lukašenko, ktorého Slovensko neuznáva.
„Viacerí prítomní by boli veľmi radi, aj ja osobne, ak by prezident Lukašenko na tom zozname bol.
Neskrývajme zodpovednosť za nejakých druhých ľudí. Kto je zodpovedný v Bielorusku za konanie, ktoré sa stalo, je v prvom rade je Lukašenko,“ uviedol pre novinárov po samite Matovič.
Premiér však dodal, že zatiaľ na zozname nie je preto, aby únia mala s kým rokovať o zabezpečení demokratického procesu v krajine.
Témou dnešného rokovania bola najmä pandémia
Matovič vo svojich vystúpeniach na mimoriadnom samite navrhol, aby si Únia uvedomila svoju silu.
„Mali by sme si určiť pravidlá, za akých sme ochotní ekonomicky spolupracovať s tým ktorým geopolitickým hráčom. Ten si zváži, či je tie podmienky ochotný splniť,“ uviedol Matovič s tým, že Únia by mala používať túto „ekonomickú zbraň“ napríklad proti voči Číne, Turecku či Rusku.
Dnes sa lídri rozprávali najmä o pandémii koronavírusu. „Ja som tam doniesol trochu iný rozmer, že by sme mali spraviť gesto a dať ponuku občanom Bielorusku, ktorí by si chceli dať vakcínu proti vírusu, mohli by tak spraviť aj v okolitých členských krajinách,“ povedal Matovič.
Európa nevyžije do budúcnosti len z histórie
"Koronakríza akoby nás prebrala z letargie, z takého presvedčenia, že všetko je v poriadku. Zrazu stačila jedna kríza, jeden vírus a zistili sme, že sme nejakí rozkývaní v kolenách.
Že nám zrazu Čína posiela nejaké lietadlá s rúškami a my nie sme schopní sa dohodnúť. Zrazu zistíme, že v takejto kritickej situácii sme odkázaní na druhý štát, ktorý ak by bol v tom čase v zlej zdravotnej situácii, tak by nám neposlal žiadne rúška," upozornil Matovič.
Ako však dodal, rúška sú v tomto kontexte najmenšou položkou. "Dohodli sme sa a myslím si, že to je dôležité, že Európa je dostatočne silná, ale nevyžije do budúcnosti z nejakej histórie, nevyžije len z knižiek, v ktorých sa písalo o tom, že sme nejaká kolíska demokracie," zdôraznil premiér.
Únia by sa nemala spoliehať na veľkého brata
Európa sa podľa neho musí opätovne postaviť na nohy najmä pri kritických častiach ekonomiky a života. To platí nielen pri zabezpečovaní ochranných pomôcok, ale napríklad aj pri výrobe vakcín či testovacích súprav.
"Rovnako aj v technológiách, nemali by sme byť otrokom Číny alebo USA. Európa na to má. Ja dlhodobo zastávam názor, že Európa by sa aj po obrannej stránke mala stavať na vlastné nohy," vyhlásil slovenský premiér.
Ako dodal, Únia by sa nemala spoliehať na to, že "veľký brat spoza Atlantiku" ju zachráni, keď bude najhoršie.
Okrem toho sa lídri na dvojdňovom samite Európskej rady rozprávali o európskom jednotnom a digitálnom trhu či o zvýšení konkurencie schopnosti európskeho priemyslu.
Všetko o koronavíruse a ochorení Covid-19
- Sledujte priebeh pandémie koronavírusu minútu po minúte
- Vývoj počtu nakazených a mapa šírenia koronavírusu na Slovensku
- 25 otázok a odpovedí o novom koronavíruse
- Ako postupovať, ak ste sa mohli nakaziť?
