Po námestí kráča chalan v džínoch a na pleci nenesie klát ako jeho dedovia. Je to magnetofón, magneťák či magič. Stroj je vypeckovaný, z reprákov duní hudba. Oproti ide mladé dievča. Na ušiach má slúchadlá a za opaskom malú škatuľku. Je to walkman, horúca novinka, zdá sa, že vôbec nevníma okolie.
Obraz, aký bol na prelome 80. a 90. rokov minulého storočia bežný v našich mestách aj v dedinách.
Analógové audiokazety, ale i videokazety boli fenoménom svojej doby. Zanikli s príchodom nového tisícročia a digitálnych technológií. Stále sa však nájdu nadšenci, ktorí kazety ďalej nahrávajú, kopírujú, opravujú a vymieňajú po celom svete.
Každý bol dídžejom
BASF, TDK, Sony, Emgeton. Mená týchto značiek kedysi poznal každý. Šlo o audiokazety, ktorých sa v tej dobe na svete predalo ročne 900 miliónov kusov.
A nahrávalo sa na ne všetko možné. Svetom letelo disko, Michael Jackson bol ešte černoch, Modern Talking spievali kolovrátkové refrény a spartakiádny Michal David nás presviedčal, že „krásný úděl máme dnes“.
Celé húfy mládeže v komunistickom Československu nahrávali na kazety obľúbenú muziku - a z každého sa stával vlastný dídžej. Nahrávala sa najmä hudba zo zahraničných rádií, na juhu Slovenska z rakúskeho a maďarského rádia, na severe zas z poľského a ponuku dopĺňala mníchovská Slobodná Európa a Radio Luxembourg.
