BRATISLAVA. Európsky parlament (EP) schválil takzvanú „Šimečkovu správu“ o ochrane právneho štátu v Európskej únii (EÚ).
Hlasovalo za ňu 521 poslancov, 152 ich bolo proti.
Nástroj na hodnotenie stavu demokracie
Autorom návrhu je europoslanec Michal Šimečka (Progresívne Slovensko). V tlačovej správe o tom informoval asistent europoslanca Samuel Chrťan.
Parlament v správe navrhuje zaviesť nástroj na objektívne a pravidelné hodnotenie stavu demokracie a právneho štátu vo všetkých členských krajinách EÚ.
Zároveň sa v nej počíta aj s možnosťou odobratia kontroly nad rozdeľovaním európskych peňazí pre tie štáty, ktoré by v hodnotení neobstáli, pretože systematicky pošliapavajú princípy právneho štátu a demokracie.
Verí, že návrh podporí aj slovenská vláda
Proti návrhu sa dlhodobo vyhraňujú predovšetkým Maďarsko a Poľsko, ktoré sú kritizované za zasahovanie do nezávislosti súdnictva alebo klientelizmus.
„EÚ musí nájsť odvahu brániť vlastné demokratické hodnoty, ako aj strážiť spoločný rozpočet. Inak hrozí, že aj peniaze slovenských daňových poplatníkov zneužijú skorumpované vlády alebo skončia u oligarchov blízkych napríklad Viktorovi Orbánovi,“ zdôraznil Šimečka.
Verí, že jeho návrh podporí aj slovenská vláda.
Europoslanec považuje schválenie správy väčšinou v EP za dobrú správu pre obraz Slovenska v Európe.
Spoločné hodnoty EÚ
Slovenskí europoslanci z frakcií ľudovcov, socialistov, liberálov a konzervatívcov-reformistov privítali návrh na zriadenie mechanizmu na ochranu demokracie a právneho štátu v EÚ.
Ivan Štefanec (KDH) pripomenul, že k spoločným hodnotám EÚ patrí aj dodržiavanie zásad právneho štátu. Podľa jeho slov nie je možné na jednej strane brať európske peniaze a na strane druhej ich rozkrádať.
"Treba urobiť všetko na ochranu týchto zdrojov a na ich správne použitie," uviedol Štefanec. Zároveň zdôraznil, že je dôležité chrániť aj sudcov a novinárov, aby mohli svoju prácu vykonávať slobodne a aby bola zaručená sloboda názorov.
Poslankyňa Lucia Ďuriš Nicholsonová (SaS) naznačila, že čokoľvek, čo v tejto oblasti prinesie jasné pravidlá, bude lepšie ako to, čo je teraz. Aktivovanie článku 7 Lisabonskej zmluvy vo vzťahu k Maďarsku a Poľsku je podľa nej "bezzubé", lebo sa prijímajú len uznesenia bez záväzného charakteru.
"Zatiaľ nemáme v rukách ani jasné podmienky vyhodnocovania toho, čo sa má vyhodnocovať v členských krajinách ohľadom dodržiavania základných ľudských práv a slobôd. Nemáme kritériá a nie je tu ani naviazanie na nejaký sankčný mechanizmus, a preto to nefunguje," opísala súčasnú situáciu.
Poslanec Robert Hajšel (Smer) priznal, že víta akúkoľvek iniciatívu, ktorá umožní zriadenie stáleho mechanizmu monitorovania princípov právneho štátu, demokracie a občianskych slobôd spravodlivo, pravidelne a vyvážene vo všetkých členský štátoch, aby nikto nemohol hovoriť o dvojitom metre alebo diskriminácii.
Hajšel však vyjadril obavy, či nový návrh uzrie svetlo sveta, lebo doterajšie rokovania medzi EP a členskými krajinami naznačili nezhody v tom, ako nastaviť mechanizmus podmienenia čerpania eurofondov princípmi právneho štátu.
Poslanec Michal Wiezik (Spolu-OD) privítal Šimečkovu správu a pripomenul, že hoci členské štáty sa vstupom do EU zaviazali dodržiavať zásady právneho štátu, dnes vidíme, že v niektorých krajinách Únie to už nie je samozrejmosťou. "Preto je na mieste mechanizmus, ktorý bude situáciu v členských krajinách monitorovať a priebežne vyhodnocovať," zhodnotil situáciu.