Je to jedno z najväčších tabu vôbec. Sexuálne zneužívanie detí sa neraz deje priamo pred očami jedného alebo oboch rodičov, a predsa ho nevidia alebo bagatelizujú.
"Je pre nás jednoduchšie hľadať, ako sa to nestalo, než uveriť dieťaťu. No za celý profesionálny život som sa ani raz nestretla s tým, že by obvinenie zo strany dieťaťa bolo nepravdivé," hovorí riaditeľka Národného koordinačného strediska pre riešenie problematiky násilia na deťoch MÁRIA VARGOVÁ.
V rozhovore vysvetľuje, prečo je konfrontácia páchateľa zbytočná, aká časť detí u nás má skúsenosť so sexuálnym násilím aj ako sa dajú zmierniť následky vlastnej traumy bez ohľadu na to, koľko rokov od nej ubehlo.
"Kto si myslíš, že je na teba zvedavý? Si nikto." Takto ponížila nevlastného syna v dánsko-švédskom filme Srdcová kráľovná jeho macocha po tom, ako jej povedal, že ju nahlási na polícii, pretože s ním mala sexuálny pomer. Je to typické správanie násilníkov voči deťom?
Násilie má rôzne podoby, ale je to veľmi časté. Násilníci si pripravujú pôdu na situácie, kedy by mohlo prísť k odhaleniu. Svojím šarmom, výrazom, postavením si získavajú veľakrát lojálnych spojencov, ktorí si hovoria, že ten človek by toho určite nebol schopný.
Druhá časť prípravy je zameraná na obeť, ktorá sa môže cítiť bez páchateľa ponížene, neužitočne. Pri deťoch sa k tomu "kto je na teba zvedavý" pridáva aj to, že "keď to povieš, niekto bude za to trpieť a pôjde do basy".
Veľakrát treba deťom pripomenúť, že to nie je preto, že to povedali, ale preto, že to ten páchateľ alebo páchateľka urobili.
Ako často sú predátormi pri sexuálnom násilí na deťoch ženy?
Podľa nášho výskumu Prevalencia násilia uvádzajú respondenti dokonca o niečo vyšší výskyt sexualizovaného správania zo strany žien než zo strany mužov.
