Jeho život bol ako z učebnice o bohémoch. Miloval život, víno a divadlo, neskrotný a revolučný do špiku kostí. Žil krátko, tvoril vášnivo a zomrel tragicky. Mal len 26 rokov.
Zanechal za sebou veľa básní aj otáznikov. Hoci sa narodil ako Alexander Petrovics, počas života používal viacero umeleckých pseudonymov a preslávil sa pod tým posledným, ktorý si vybral, keď sa rozhodol stať sa básnikom. Pod ním ho aj pozná celý svet. Petőfi.
Miloval ho Hviezdoslav aj Smrek, zneužívali ho nacionalisti na oboch stranách Dunaja. Nenastal konečne čas, aby sme v 21. storočí začali vnímať Sándora Petőfiho ako skvelého básnika?
Matka a syn
Zápis v evanjelickej kronike v maďarskom meste Kiskőrös hovorí jasne. Hneď v prvý deň roku 1823 tu bol pokrstený chlapec Alexander Petrovics.
Dávno po jeho smrti však pod riadok napísaný miestnym farárom pribudol prípis inou rukou. Nejde o úradnú zmenu mena. Ktosi však mal potrebu pripísať, že ide o maďarského básnika známeho pod menom Sándor Petőfi.
V inej krstnej kronike stojí pre zmenu zápis o krste Márie Hrúzovej. Stalo sa to o tri desaťročia prv a o stovky kilometrov severnejšie. V turčianskej dedine Necpaly sa v auguste 1791 narodila Slovenka, ktorá sa raz mala stať matkou budúceho básnika.
Malú dedinku usadenú na úpätí Veľkej Fatry neskôr opustila a šla slúžiť na Dolniaky, tam sa vydala a porodila syna so zapáleným pohľadom a nesporným talentom.
Dva stručné záznamy v skratke rámcujú problém, ktorý sa tiahne dávno po tom, ako Petőfi zahynul počas revolúcie vo vojnovej trme-vrme. Jeho kosti sa nenašli, spočinuli v hromadnom hrobe a podobne je to aj s jeho umeleckým odkazom, ktorý je dodnes zahádzaný nacionalistickým klišé.
Postaviť pamätník maďarskému básnikovi v Turci, v najslovenskejšom centre krajiny, sa môže javiť ako provokácia - ale aj ako snaha odhodiť staré haraburdie minulosti.
