BRATISLAVA. Úrady svojou nečinnosťou pri riešení environmentálnych záťaží porušili základné ľudské práva.
Na tlačovej konferenciito uviedla verejná ochrankyňa práv Mária Patakyová.
Tá dnes informovala členov Výboru Národnej rady SR (NR SR) pre pôdohospodárstvo a životné prostredie o záveroch prieskumu 152 environmentálnych záťaží na Slovensku, ktorý sama vykonala.
Zistila pri ňom, že zo 152 záťaží úrady pri 73 záťažiach ani nezačali konanie o určení povinnej osoby, ktorá by mala environmentálnu záťaž odstrániť. Celkovo bola povinná osoba určená v ôsmich prípadoch, z toho v troch prípadoch však bolo konanie pozastavené.
Podľa Patakyovej tak pasivitou orgánov došlo k porušeniu práva na ochranu zdravia pre každého, práva na priaznivé životné prostredie a práva na ochranu životného prostredia. Ombudsmanka uviedla, že na Slovensku sa nachádza približne 30-tisíc environmentálnych záťaží. Evidovaných je 1 817 z nich. Nejde pritom len o medializované prípady ako Istrochem či Chemko-Strážske, ale aj množstvo bývalých tovární, závodov, skládok, háld, kalových polí, skladov či priemyselných parkov.
„Sústredili sme sa na najvážnejšie environmentálne záťaže, ktoré sú evidované v registri B, teda záťaže, ktoré sú potvrdené a majú najvyššiu prioritu. Mnohé z nich sú z obdobia spred roku 1989 a dlhodobo pôsobia na životné prostredie a jeho súčasti. Zistili sme aj, že existujúce lehoty sa štátnymi orgánmi nedodržiavajú. Ak máme stanovenú lehotu a niekoľkonásobne sa prekračuje, je to z hľadiska ľudskoprávneho aj z hľadiska udržateľnosti poriadku, neobhájiteľné,“ povedala Patakyová.
Podľa Patakyovej je veľkým problémom, že množstvo konaní na určenie povinnej osoby je aktuálne zastavených či prerušených. Príkladom je bratislavský Istrochem, kde je konanie o určení povinnej osoby pozastavené už štyri roky.
Ombudsmanka preto dala Výboru NR SR pre pôdohospodárstvo a životné prostredie do pozornosti potrebu zákonného ustanovenia lehoty, počas ktorej by ministerstvo životného prostredia bolo povinné navrhnúť vláde a vláda následne rozhodnúť, ktoré ministerstvo má zabezpečiť vykonanie povinností povinnej osoby za odstránenie environmentálne záťaže.
Zároveň navrhla, aby Slovenská inšpekcia životného prostredia začala konať vo všetkých prípadoch právoplatných rozhodnutí o určení povinnej osoby.
Štát sa zaujíma
Ministerstvo životného prostredia SR (MŽP SR) má záujem odstraňovať environmentálne záťaže na Slovensku, platiť za ne by však prioritne mal znečisťovateľ.
V reakcii na vystúpenie verejnej ochrankyne práv Márie Patakyovej to uviedol štátny tajomník MŽP SR Michal Kiča.
„Našim cieľom je zásadné uplatňovanie princípu ‚znečisťovateľ platí'. Legislatíva je však aktuálne taká deravá, že umožňuje aj známym pôvodcom záťaží vyhnúť sa povinnosti ich odstránenia. Verím, že nevznikne nezvratný právny stav, ktorý prenos nákladov na pôvodcov týchto záťaží už neumožní,“ povedal Kiča.
Remišová chce použiť eurofondy
V niektorých krajoch na Slovensku je situácia s environmentálnymi záťažami životu nebezpečná.
V reakcii na mimoriadnu správu ombudsmanky to uviedla ministerka pre investície a regionálny rozvoj Veronika Remišová (Za ľudí).
Tá považuje zistenia verejnej ochrankyne práv za alarmujúce. Na odstránenie environmentálnych záťaží chce použiť financie z Európskej únie (EÚ) .
„V EÚ zomiera až 20 percent ľudí kvôli škodlivosti environmentálnych záťaží. Momentálne však máme veľmi priaznivú situáciu, pretože dôležitosť zelených tém si uvedomuje aj Európska komisia a zelený aspekt je veľmi silný vo fonde obnovy alebo v partnerskej dohode. Našou prioritou bude, aby sa odstraňovanie záťaží financovalo cez európske nástroje,“ povedala Remišová.
