BRATISLAVA. Trestné činy spáchané počas núdzového stavu, za ktoré hrozia vysoké tresty, by sa mohli špecifikovať.
Navrhuje to podpredseda Národnej rady (NR) SR Juraj Šeliga (Za ľudí).
Matovičov núdzový stav je v súlade s ústavou, potvrdil Ústavný súd Čítajte Zmenu sa snaží presadiť cez vládny zákon o zaistení majetku, v rámci ktorého sa upravuje aj Trestný zákon.
Jeho pozmeňujúci návrh v stredu odobrili členovia parlamentného ústavnoprávneho výboru.
Zároveň odporučili parlamentu schváliť aj vládny zákon o zaistení majetku.
Prísnejší postih by sa mal podľa Šeligovho návrhu aplikovať len u tých trestných činov, ktoré boli spáchané v súvislosti s vyhláseným núdzovým stavom alebo výnimočným stavom.
"V núdzovom stave sú tresty oveľa prísnejšie. Súdy sú počas núdzového stavu povinné uplatniť prísnejšie tresty, a tak aj za malú krádež môže páchateľ dostať trest v rozmedzí desiatich až 15 rokov natvrdo," uviedol Šeliga na sociálnej sieti. Prísne sadzby za trestné činy počas núdzového stavu kritizovala aj opozícia.
Výbor tiež odobril Šeligov návrh, aby sa povinne zverejňovali informácie, akým počtom bol prijatý rozsudok v trestnom konaní. Uvádzať by sa tak mal pomer hlasovania v rozsudkoch súdu.
"Nad rámec tohto opatrenia sme do zákona zakotvili možnosť sudcu, ktorý bol prehlasovaný, pripojiť k rozsudku svoje odlišné právne stanovisko. Konečne teda už nebude žiadne zatajovanie, žiadne domnienky ani žiadne špekulácie," skonštatoval podpredseda parlamentu.
Návrh zákona o výkone rozhodnutia o zaistení majetku a správe zaisteného majetku je v druhom čítaní, definitívne by mal o legislatíve rozhodnúť parlament na októbrovej schôdzi.
Z návrhu vyplýva, že správu zaisteného majetku by mal zabezpečovať nový úrad pod Ministerstvom spravodlivosti SR. Do trestného zákona by sa zároveň mali pridať nové trestné činy ohýbania práva a prikrmovania.
