Bratislava 8. júna (TASR) - Vláda dnes prerokuje návrh zákona o spravodajských službách. Členovia osobitných parlamentných výborov na kontrolu Slovenskej informačnej služby (SIS), Národného bezpečnostného úradu (NBÚ) a vojenského spravodajstva budú podľa neho musieť mať bezpečnostnú previerku najvyššieho stupňa.
Ak poslanec stratí oprávnenie oboznamovať sa s utajovanými skutočnosťami, zanikne mu aj členstvo v osobitnom kontrolnom výbore. Rokovanie osobitných kontrolných výborov by malo byť vždy neverejné. Tieto opatrenia zdôvodňujú spravodajské služby potrebou zabezpečenia dostatočného stupňa ochrany utajovaných skutočností, a to aj v rámci členstva krajiny v NATO.
Nový zákon o SIS, Vojenskom obrannom spravodajstve a Vojenskej spravodajskej službe má zároveň rozšíriť právomoci tajných služieb. Pri činnosti zameranej proti terorizmu bude SIS oprávnená konať aj v oblasti ochrany pred legalizáciou príjmov z trestnej činnosti. Dostane sa pritom aj k informáciám týkajúcich sa obchodných operácií. Doposiaľ má takúto kompetenciu len finančná polícia. Banky budú podľa zákona povinné dávať spravodajským službám informácie týkajúce sa bankového tajomstva, a to bez súhlasu klienta. "Bez takto ustanovenej právomoci nie je možné v zodpovedajúcom rozsahu uskutočňovať spravodajskú činnosť na úseku boja proti organizovanému zločinu, terorizmu a nelegálnemu obchodovaniu," uvádza sa v zdôvodnení návrhu, ktorý predložil minister obrany Juraj Liška a riaditeľ SIS Ladislav Pittner.
Kabinet by mal rozhodnúť aj o dvoch novelách ústavy týkajúcich sa zúženia imunity sudcom a poslancom parlamentu, ako aj rozšírenia kontrolných právomoci Najvyššieho kontrolného úradu (NKÚ) na orgány územnej samosprávy. Obe novely predložil vláde už v marci minister spravodlivosti Daniel Lipšic, vzhľadom na výhrady koaličných partnerov vláda tento bod z rokovania odložila. Lipšic presadzuje, aby na trestné stíhanie poslancov a sudcov už nebol potrebný súhlas parlamentu, resp. Ústavného súdu.
Očakáva sa, že minister školstva Martin Fronc dnes predloží návrh na odvolanie štátneho tajomníka rezortu Františka Tótha, ktorého ANO nominovala za nového ministra kultúry. Premiér Mikuláš Dzurinda by mal Tótha následne navrhnúť prezidentovi na uvoľnený post po Rudolfovi Chmelovi, ktorý z kresla šéfa rezortu kultúry odišiel pred tromi týždňami.
