"Tá cesta nevedie nikam. Je zbytočné po nej ísť." Hovoria všetci dospelí chlapcovi Martinovi Zanovitinovi, ktorý sa čuduje, prečo po jednej ceste z dediny nikto nechodí.
Nedá sa odradiť, predsa sa po nej vydá a na jej konci je krásny zámok s krásnou paňou, od ktorej dostane všelijaké poklady. Podelí sa s priateľmi i nepriateľmi.
Závistlivci v dedine sa vydajú po jeho stopách, no vrátia sa s dlhým nosom. Pre nich cesta naozaj nevedie nikam. Po zámku ani bohatej dáme ani stopy. Lebo "niektoré poklady sú iba pre toho, kto sa vydá prvý na neznámu cestu".
Najznámejšia Rodariho kniha. (zdroj: Artforum)Inokedy sa zas mladý rak rozhodne kráčať smerom dopredu. Jeho rodina je zhrozená a dokonca ho pre tento revolučný čin vyženie z domu.
Nedočká sa podpory ani od starého raka, ktorý kedysi ostatné raky učil kráčať vpred, no dnes je osamelý a nik sa s ním nebaví. Kráčaj dozadu ako ostatní, radí mu. Mladý rak však tvrdohlavo a spokojne ide za svojím cieľom.
"Zájde ďaleko? Bude mať šťastie? Povyrovnáva všetky pokrivené veci tohto sveta? Nevieme. Môžeme mu len z celého srdca zaželať šťastie."
Autor týchto rozprávok Gianni Rodari je jedným z najobľúbenejších spisovateľov detských kníh vo svete a hoci nedávno ubehlo od jeho narodenia sto rokov, jeho príbehy vôbec nestarnú.
V roku 1970 získal Cenu Hansa Christiana Andersena - najvyššie medzinárodné ocenenie autorov literatúry pre deti.
Netušili, o koho ide
Oba v úvode spomínané príbehy z jeho najznámejšej knihy Rozprávky po telefóne vystihujú Rodariho tvorbu.
Sú jednoduché, originálne, plné viery v detský um a schopnosť detí nachádzať nové riešenia. Sú plné vtipu, fantázie, nádeje aj absurdností, ktoré neraz pri hlbšom zamyslení majú svoj predobraz v reálnom živote.
V jeho rozprávkach existujú zmrzlinové paláce, kozmické kuriatka, nakreslené myši, ktoré jedia mačky, policajti, ktorí si za priestupok od previnilca pýtajú facku, i nosy, ktoré utekajú od svojich majiteľov, lebo sa v nich špárajú.
