Priniesla demokraciu, parlament a občianske práva v celej ich modernej škále. Pre malý národ v Karpatoch bola vôbec prvým vlastným štátom.
Napriek tomu nemajú Slováci dodnes ujasnený vzťah k prvej Československej republike. Počas komunizmu bola štyridsať rokov vykresľovaná v čiernych farbách a dnes ju pre zmenu zavše maľujú na ružovo.
Historik, profesor ROMAN HOLEC sa na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského a v Historickom ústave Slovenskej akadémie vied venuje sa výskumu slovenských a stredoeurópskych dejín 19. a 20. storočia.
Hovorí, že vtedajšiu realitu nemôžeme vnímať cez filmové komédie. Bola farebná a mala mnohé odtiene, svetlé aj temné okamihy, no prínosom bol republikanizmus a liberalizmus.
Kým šovinisti na ňu nemajú dobrého slova, ďalší ju vnímajú ako zlaté obdobie. Prečo máme stále taký rozpoltený vzťah v Prvej republike?
Kým sme demokraciu nemali, tak nám každá demokracia bola dobrá a v tej medzivojnovej československej sme nechceli vidieť chyby. Teraz, keď demokraciu máme, občas možno až priveľa, vidíme aj medzivojnovú demokraciu trochu inak.
Vnímame jej deficity, tak ako deficity dnešnej demokracie. Za komunistov bola Prvá republike veľmi démonizovaná a po páde komunizmu bola rovnako silne idealizovaná. Nastal čas, aby ten pohľad bol vyvážený.
Nehľadáme stále nejaké zlaté obdobie? Tak ako to kedysi mal byť vek nevinnosti, raj a potom vyhnanie z neho, tak aj tá prvorepubliková patina s idealizovaným tatíčkom, pokojným životom a elegantnými pánmi a dámami s boa?
Je prirodzenou ľudskou vlastnosťou hľadať si vzory a vidieť ich v maximálnej dokonalosti. Česi sú v tomto pragmatickejší a sú schopní prijímať vlastné dejiny s väčším nadhľadom ako my, ba sa z nich aj zasmiať.
Ale aj oni po páde komunizmu mali obdobie, keď vyrukovali s tou prvorepublikovou ilúziou. Neskôr ju začali prehodnocovať. A zistili, že republika nebola žiadnym európskym zázrakom a vyspelým štátom so super silnou menou a obrovským potenciálom - všetky tie mýty, ktoré kolovali.
Vyvolalo to isté sklamanie, lebo historici zistili, že Československo bolo obyčajným európskym priemerom, v hlavných ukazovateľoch na tom síce lepšie než vtedajšie Poľsko, Rakúsko, Maďarsko, či dokonca Taliansko, ale so západnou Európu sa to nedalo porovnávať.
V čom bol problém?
