Keď v zime 2016 prišiel ruský historik z Petrozavodska Jurij Dmitrijev domov, zistil, že mal nezvanú návštevu. Lenže z bytu nič nezmizlo. Vzápätí ho obvinili z pedofílie, sexuálneho násilia aj nedovoleného ozbrojovania. Tento rukopis nie je nový.
Podľa kritikov procesu s Dmitrijevom problémom nie je to, že by bol zvrhlík, násilník či zločinec.
Ale to, že ide po stopách zločinov zo stalinskej éry. Zabudnutých aj zamlčiavaných. V čase, keď sa v Rusku šťastne spomína na imperiálnu minulosť Sovietskeho zväzu, ktorý kedysi desil celý svet, bola historikova profesia viac než nepohodlná.
“Je to exemplárne potrestanie človeka, ktorý bol nepohodlný pre ruské úrady a najmä pre Federálnu bezpečnostnú službu.
„
Dmitrijeva tento rok v lete ruský súd odsúdil na trinásť rokov basy. A súčasne ho nominovali na Nobelovu cenu za mier.
Ľudia, nezabíjajte jeden druhého
V ihličnatých lesoch Karelskej republiky, jednej z republík Ruskej federácie rozprestierajúcej sa pri hraniciach s Fínskom, ležia pozostatky tisícov ľudí, ktorých tu zavraždili v čase budovanie svetlých zajtrajškov.
Toto najväčšie karelské popravisko sa volá Sandarmoch, popravy tu utajene prebiehali v rokoch 1937 - 1938 a desaťročia bolo neznáme.
Dmitrijev tu prvé masové hroby objavil v roku 1997.
