BRATISLAVA. Medzi výrazné slovenské osobnosti, ktoré sa zásadne zaslúžili o vznik spoločného štátu Čechov a Slovákov, patrí Štefan Osuský.
Vyhlásil to minister zahraničných vecí a európskych záležitostí Ivan Korčok (nominant SaS) pri príležitosti výročia vzniku Československej republiky (ČSR).
Z odkazu Osuského obhajovať záujmy krajiny by sa podľa ministra mohli učiť aj mladí slovenskí diplomati.
"Tento skvelý diplomat ma inšpiruje. Musel opustiť svoju vlasť, aby vyštudoval, nikdy sa nevzdal svojej slovenskosti a stal sa spoluautorom Clevelandskej dohody. Bol to tvrdý vyjednávač o československých, a hlavne slovenských hraniciach na Parížskej mierovej konferencii, na ktorej spolupodpisoval Trianonskú mierovú zmluvu," napísal minister na sociálnej sieti.
Osuský bol podľa Korčoka hrdým vlastencom a diplomatom, ktorý odmietol vydať československé veľvyslanectvo v Paríži po okupácii Československa.
Šéf slovenskej diplomacie pripomenul, že pred niekoľkými dňami položil kvety na Osuského hrob na washingtonskom cintoríne Oak Hill počas pracovnej cesty v Spojených štátoch amerických.
S Československom prišla demokracia
V stredu uplynulo 102 rokov od vzniku ČSR. Národný výbor československý v Prahe prevzal moc, vydal prvý zákon o zriadení samostatného československého štátu a zverejnil v Lidových novinách známe zvolanie "Lide československý!". To boli hlavné udalosti 28. októbra 1918, ktoré položili základy ČSR.
Odkazom prvej Československej republiky je vznik demokracie, zhodujú sa poslanci Národnej rady (NR) SR Ondrej Dostál a Peter Osuský (obaja SaS).
Sú spolupredkladateľmi novely, ktorou by sa 28. október ako deň vzniku ČSR stal štátnym sviatkom. Návrh je momentálne v druhom čítaní.
Úsvit moderných dejín Slovenska
Osuský označil 28. október za úsvit moderných dejín demokracie na Slovensku.
"Ide o dátum, ktorý bol hádam tým najzlomovejším v našich moderných dejinách, pretože sme vďaka nemu nadobudli nielen demokraciu, ale i takú dôležitú vec ako hranice, vymedzenie a uznanie. A všetko to, čo prišlo potom, dobré aj zlé, stálo na tomto základe," skonštatoval.
Strana Za ľudí si myslí, že v časoch po prvej svetovej vojne bol vznik ČSR medzinárodným zázrakom, ktorý zmenil chod našich dejín.
"Aj preto sa naši poslanci podpísali pod novelu zákona, kde navrhujeme, aby bol 28. október štátnym sviatkom," pripomenula strana.
Mimoparlamentná strana Hlas-sociálna demokracia považuje výročie za míľnik v histórii slovenského národa.
"České a slovenské politické elity v tom období využili historickú príležitosť na budovanie štátnosti postavenej na princípoch modernej demokracie. Zároveň toto spoločné spolužitie s Čechmi vytvorilo podmienky na politické dozrievanie Slovákov, ktoré vyústilo po dlhých rokoch k vzniku samostatnej SR," uviedla hovorkyňa strany Patrícia Medveď Macíková.
Hnutie OĽANO pripomína, že vďaka vzniku ČSR bol slovenský národ prvý raz v dejinách štátotvorným národom, prvýkrát bolo vymedzené jeho územie a bol položený základ moderného, demokratického, ekonomického, vzdelanostného a kultúrneho rozvoja.
Predseda parlamentného výboru pre kultúru a médiá Kristián Čekovský (OĽANO vyzdvihol kultúrny rozmach Slovenska.
"Za rakúsko-uhorskej monarchie bolo vydávanie diel v slovenčine potláčané. V novom štáte sa doslova roztrhlo vrece so slovenskou literatúrou, vzniklo množstvo časopisov, novín a ďalších periodík. Rovnako nastala obroda výtvarného umenia, vzniklo množstvo kultúrnych spolkov," skonštatoval.
