BRATISLAVA. Správu zaisteného majetku má zabezpečovať nový úrad pod Ministerstvom spravodlivosti. Do Trestného zákona sa majú pridať nové trestné činy ohýbania práva a prikrmovania.
Vyplýva to zo zákona o výkone rozhodnutia o zaistení majetku a správe zaisteného majetku, ktorý v utorok podpísala prezidentka Zuzana Čaputová.
V rámci legislatívy zákon upravuje aj ukladanie trestov v prípade spáchania trestného činu počas núdzového stavu. TASR o tom informoval hovorca prezidentky Martin Stižinec.
Správa zaisteného majetku
V súvislosti s novým úradom pre správu zaisteného majetku sa majú rozšíriť inštitúty slúžiace na zaistenie majetku určeného na páchanie trestných činov, alebo toho, ktorý je výnosom z trestnej činnosti, okrem iného aj zaistenie nehnuteľnosti.
Zaviesť sa má režim správy majetku zaisteného najmä v trestnom konaní, pričom táto právna úprava sa má používať aj v rámci iných procesov, ako sú napríklad daňové konanie, výkon medzinárodných sankcií či preukazovanie pôvodu majetku.
Návrhom zákona sa tiež vykonáva transpozícia a implementácia právne záväzných aktov Európskej únie.
Ohýbanie práva a prikrmovanie
Ďalšou novinkou je trestný čin ohýbania práva. Ten má za cieľ trestať vážne svojvoľné rozhodnutie zo strany sudcu alebo rozhodcu.
Novým trestným činom by mal byť aj trestný čin takzvaného prikrmovania, ktorý by mal trestať prijatie a poskytnutie nenáležitej výhody.
Návrhom legislatívy sa upravuje aj trestný čin neoprávneného vyrobenia a používania platobného prostriedku, trestný čin legalizácie výnosu z trestnej činnosti a trestný čin nepriamej korupcie.
V čase núdzového stavu
Z legislatívy vyplýva, že trestné činy spáchané počas núdzového stavu, za ktoré hrozia vysoké tresty, by sa mohli špecifikovať.
Úpravou Trestného zákona poslanci dosiahli, že prísnejší trestný postih spôsobený naplnením pojmu "za krízovej situácie" sa má aplikovať len u tých trestných činov, ktoré boli spáchané v súvislosti s vyhláseným núdzovým stavom alebo výnimočným stavom.
Nemá tak dochádzať k ukladaniu trestov v zrejmom nepomere k závažnosti nesúvisiacich činov v rozpore s účelom zákona a účelom samotného trestu.
Do Trestného poriadku sa má tiež zaviesť výslovná právna úprava uvádzania pomeru hlasovania v rozsudkoch súdu, ako aj právo na vyjadrenie odlišného názoru v prípade rozsudkov súdu v trestných veciach.
Do Trestného poriadku má tiež pribudnúť úprava o zmene sudcu či senátu. Ak sa zmenil samosudca alebo sa zmenilo zloženie senátu a obžalovaný so zmenou nesúhlasil, hlavné pojednávanie sa má vykonať znova.
Trestný poriadok sa má meniť aj v úprave o zápisnici. Ak je to potrebné na posúdenie dôveryhodnosti výpovede, v zápisnici sa majú po novom poznamenať aj okolnosti, ktoré výpoveď takejto osoby sprevádzali, "najmä jeho nerečové prejavy pri výpovedi, zvýšené prejavy nervozity, prípadne prejavy vplyvu alkoholu či iných omamných látok, alebo psychotropných látok".
Nenáležitá výhoda
Po novom sa spresňuje aj to, čo sa považuje za nenáležitú výhodu.
Tou nebude prijatie plnenia služby alebo daru, ktoré bude zapísané v registri darov, ktorý bude viesť príslušná inštitúcia.
Podrobnosti o spôsobe vedenia tohto registra, jeho náležitosti, spôsob zverejnenia bude podrobne riešiť vykonávací predpis ministerstva spravodlivosti.
Zákon má byť účinný od 1. januára 2021, pričom účinnosť týkajúca sa zriadenia nového úradu pre správu zaisteného majetku má byť od 1. augusta 2021.
Prezidentka odobrila aj ďalšie zmeny:
Prístup vojakov k rehabilitačným a liečebným zariadeniam ministerstva obrany a čerpanie preventívnej rehabilitácie v nich sa má zlepšiť. Je to cieľom novely zákona o štátnej službe profesionálnych vojakov, ktorú podpísala prezidentka.
Dôvody na odvolanie komisára pre deti a tiež komisára pre osoby so zdravotným postihnutím sa upravia. Prezidentka podpísala novelu zákona o komisárovi pre deti a komisárovi pre osoby so zdravotným postihnutím. Koaliční poslanci Ondrej Dostál (SaS) a Vladimíra Marcinková (Za ľudí) v nej navrhli, aby bolo možné odvolať komisárov aj v prípade porušovania zákona či medzinárodných zmlúv.
