Slovensko má za sebou prvé celoplošné testovanie. Čo s ľuďmi, ktorí majú falošne negatívny test? Bude vakcína, ktorú vyvíjajú viaceré firmy, bezpečná? A kedy sa vráti život, na aký boli ľudia pred pandémiou zvyknutí?
V Rozhovoroch Zuzany Kovačič Hanzelovej odpovedala epidemiologička, profesorka Zuzana Krištúfková.
V Bratislave sa pri celoplošnom testovaní objavilo veľmi málo pozitívnych testov. Dodržiavajú tu ľudia viac pravidlá?
Z tohto sa to ťažko hodnotí. Analyzujeme, prečo je viac zasiahnutý sever Slovenska. Jeden z názorov je, že na vidieku sú viacgeneračné domácnosti.
Veľa zohrali spoločenské udalosti, svadby, oslavy. Vírus si doniesli domov, ale čo je horšie, do firiem a tovární, kde sa veľmi rýchlo šíri.
Orava mala už pred týždňom, ale aj teraz vysoké čísla. Čo to znamená?
Kompletné výsledky plošného testovania Čítajte Znamená to, že trvá určitý čas, kým sa preruší prenos vírusu. Koronavírus je vzdušná nákaza, prenáša sa kvapôčkami, ktoré sú vo vzduchu, a dýchať musíme všetci. Prenos prerušíme len vtedy, keď sa prestaneme stretávať.
PCR test zachytí aj veľmi malé množstvo, keď už človek nie je schopný vírus prenášať. Preto sme aj upustili od druhého testu, ktorý ľudia podstupovali na konci karantény.
Už vieme, že keď je niekto pozitívny a nemá príznaky, nie je infekčný viac ako desať dní. Potom sa môže vrátiť do života.
Antigénový test je lacnejší, preto je vhodný na skríningové testy, ale zachytí pozitivitu až pri vyššej infekčnej náloži. V prvé dni od nakazenia ju nemusí zachytiť, preto sa plánovali dve antigénové testovania.
Malo sa aj druhýkrát otestovať celé Slovensko?
Nie som za to, aby sa testovali aj časti, kde bolo pozitívnych veľmi málo. V konzíliu, ktorého som členom, sme o tom intenzívne diskutovali a odporučili sme, aby sa testovanie opakovalo tam, kde bolo najviac pozitívnych.
Hovorili ste, že by sa pozitivita v antigénovom teste mala vo vybraných skupinách potvrdiť PCR testom, aby sme vedeli, koľko bolo falošne pozitívnych alebo negatívnych. Udialo sa to?
Neudialo, lebo to nie je také jednoduché. Musí sa spísať protokol štúdie, prejsť schvaľovaním, etickou komisiou. Ale pracuje sa na tom a boli by sme radi, keby sa to urobilo pri druhom testovaní.
Čo by ste povedali ľuďom, ktorí chápu negativitu antigénového testu ako vstupenku do bežného života a chystajú sa za priateľmi, rodinou?
Odporúčam, aby sme neprepadli predčasnej radosti. Mohlo by sa nám to vrátiť. Musíme si uvedomiť, že uvoľňovať by sa malo, až keď krivka začne klesať. Teraz budeme radi, keď ju stabilizujeme, aby nám nestúpala tak prudko. Nie je to otázka zopár dní. Musíme vydržať.
Ľudia s negatívnym testom by sa mali správať zodpovedne. Aby si nemysleli, že teraz všetko môžu – navštevovať starých rodičov, stretávať sa navzájom. To by bola cesta späť.
Nie je najväčším rizikom plošného testovania, že ľudia majú pocit, že dostali oficiálne potvrdenie o negativite?
Záleží na tom, ako sa zachovajú, ako to budú komunikovať oficiálni predstavitelia.
Povedalo sa, že cieľom nebolo, aby si ľudia, ktorí vyšli negatívni, mohli všetko dovoliť a začali by sme otvárať reštaurácie a podobne. Cieľom testovania bolo nájsť pozitívnych a izolovať ich doma, aby neprenášali infekciu ďalej, a znížiť tak počet novonakazených.
Ak by išlo Slovensko ďalej tak, ako doteraz, skolabovalo by zdravotníctvo aj ekonomika. Keď teraz ochorejú ľudia v kľúčových odvetviach, ekonomika bude ochromená ešte viac, ako bola pred týmito opatreniami.
Kedy bude možné vyhodnotiť, ako zafungovalo plošné testovanie a či ho odporučiť iným štátom?
“Kým nebudeme mať očkovaciu látku, budeme musieť s Covidom bojovať, či sa nám to páči, alebo nie.
„
My ho nemusíme odporúčať, celý svet nás veľmi pozorne sleduje. Vieme, že v Česku bývalý minister zdravotníctva Roman Prymula zvažoval takúto akciu. Potom od toho upustil, je to naozaj veľmi náročné.
Myslím si, že to, čo plošné testovanie prinieslo, budeme vedieť v priebehu dvoch týždňov, keď uvidíme krivku. Možno aj skôr, ale bola by som veľmi opatrná.
Aký je plán po plošnom testovaní? Čo by ste odporúčali urobiť po druhom kole?
Odporúčame testovať antigénovými testami pravidelne a opakovane rizikové skupiny. Zdravotníkov, seniorov, pacientov, ktorí prichádzajú do nemocníc. Tiež osoby, ktoré sú kľúčové pre chod štátu, od pracujúcich v energetike, vojakov, policajtov, po predavačky v obchodoch. Aby sme ich vylúčili z pracovného procesu a aby nenakazili ďalších.
Veľké firmy už začínajú testovať zamestnancov, pretože ak je tam jeden pozitívny v úzkom kontakte, môže nakaziť veľké množstvo ľudí. Stále pritom odporúčame dodržiavať nosenie rúška pri práci.
Ak sa vám mapa nezobrazuje správne, kliknite sem.
Pred vírusom ľudí definitívne ochráni len očkovanie. Ako blízko sme k vakcíne?
Vakcíny sú vyvinuté, ale napríklad Rusko začalo svoju používať bez dôkladného testovania. Nechcem byť zlá, ale historicky v Rusku ľudský život nemá takú cenu ako inde.
Chcem ubezpečiť, že keď nakúpime očkovaciu látku, tak bude musieť prejsť dôkladným testovaním. Na základe toho EMA (European Medicines Agency) schvaľuje vakcínu, ale aj každý štát, ktorý ju kupuje, si môže pozrieť verejné výsledky štúdií.
Aj vakcíny majú svoje výhody a limity. Vo vývoji sú rôzne typy vakcín. Chcem ubezpečiť, že nikto nebude kupovať vakcínu, ktorá by nebola overená. Čím dlhšie sa budú overovať, tým lepšie.
Budete pokojnejšia pri amerických vakcínach, ak sa Donald Trump nestane prezidentom, keďže teraz má nominanta v agentúre, ktorá vakcínu schvaľuje?
Od Donalda Trumpa to ani nebude závisieť. Keď budeme mať výsledky štúdií, budeme si ich vedieť dôkladne pozrieť a zvážiť. Ale úrady FDA sú veľmi prísne a myslím, že si nikto nezoberie na svedomie, aby schválil vakcínu len preto, že mu to povie prezident.
















