Slovensko má za sebou prvé celoplošné testovanie. Čo s ľuďmi, ktorí majú falošne negatívny test? Bude vakcína, ktorú vyvíjajú viaceré firmy, bezpečná? A kedy sa vráti život, na aký boli ľudia pred pandémiou zvyknutí?
V Rozhovoroch Zuzany Kovačič Hanzelovej odpovedala epidemiologička, profesorka Zuzana Krištúfková.
V Bratislave sa pri celoplošnom testovaní objavilo veľmi málo pozitívnych testov. Dodržiavajú tu ľudia viac pravidlá?
Z tohto sa to ťažko hodnotí. Analyzujeme, prečo je viac zasiahnutý sever Slovenska. Jeden z názorov je, že na vidieku sú viacgeneračné domácnosti.
Veľa zohrali spoločenské udalosti, svadby, oslavy. Vírus si doniesli domov, ale čo je horšie, do firiem a tovární, kde sa veľmi rýchlo šíri.
Orava mala už pred týždňom, ale aj teraz vysoké čísla. Čo to znamená?

Znamená to, že trvá určitý čas, kým sa preruší prenos vírusu. Koronavírus je vzdušná nákaza, prenáša sa kvapôčkami, ktoré sú vo vzduchu, a dýchať musíme všetci. Prenos prerušíme len vtedy, keď sa prestaneme stretávať.
PCR test zachytí aj veľmi malé množstvo, keď už človek nie je schopný vírus prenášať. Preto sme aj upustili od druhého testu, ktorý ľudia podstupovali na konci karantény.
Už vieme, že keď je niekto pozitívny a nemá príznaky, nie je infekčný viac ako desať dní. Potom sa môže vrátiť do života.
Antigénový test je lacnejší, preto je vhodný na skríningové testy, ale zachytí pozitivitu až pri vyššej infekčnej náloži. V prvé dni od nakazenia ju nemusí zachytiť, preto sa plánovali dve antigénové testovania.
Malo sa aj druhýkrát otestovať celé Slovensko?
Nie som za to, aby sa testovali aj časti, kde bolo pozitívnych veľmi málo. V konzíliu, ktorého som členom, sme o tom intenzívne diskutovali a odporučili sme, aby sa testovanie opakovalo tam, kde bolo najviac pozitívnych.
Hovorili ste, že by sa pozitivita v antigénovom teste mala vo vybraných skupinách potvrdiť PCR testom, aby sme vedeli, koľko bolo falošne pozitívnych alebo negatívnych. Udialo sa to?