Príbehy ľudí, ktorí bojovali v Slovenskom národnom povstaní, si pripomíname 11. novembra počas celosvetového Dňa vojnových veteránov. Organizácia Post Bellum zaznamenáva ich príbehy, aby sme o ne neprišli, aj keď tu už s nami nebudú.
Aby sme nezabudli na hrôzy, ktorým boli bojovníci v SNP vystavení počas 2. svetovej vojny. Pretože história dnes býva často spochybňovaná a je pre mnohých neznáma.
Žijúcich pamätníkov, ktorí prežili 2. svetovú vojnu a ktorých rozprávanie je dnes ešte možné zaznamenať, je z roka na rok menej. Dnes už majú všetci viac ako 90 rokov.
Post Bellum dokumentuje príbehy stoviek mužov a žien, ktorí sa postavili fašizmu v najväčšej online databáze svojho druhu v Európe - Memory of Nations.
"O príbehoch ďalej rozprávame medzi žiakmi a študentmi. Vedieme zážitkové workshopy o historických faktoch, ktoré sú spojené s rozvojom kritického myslenia. Mladí ľudia sa dostávajú do postáv ľudí, ktorí reálne museli čeliť hrozbám totalitných režimov," vysvetľuje Sandra Polovková, riaditeľka Post Bellum.
Báseň o kvetoch na hroboch padlých
Ľudia po celom svete si pripomínajú vojnových veteránov 11. novembra. V tento deň, v roku 1918, presne o 11. hodine a 11. minúte padli posledné výstrely symbolickej salvy, ktorými sa oficiálne skončila 1. svetová vojna.
Vo vlakovom vozni pri severofrancúzskom meste Compiègne bolo podpísané prímerie medzi Spojencami a Nemeckom, čím sa na západnom fronte ukončili boje dovtedy najničivejšieho vojnového konfliktu, ktorý si vtedy vyžiadal najviac obetí v dejinách ľudstva.
Symbol červených vlčích makov prvýkrát použil vo svojej básni kanadský vojenský lekár John McCrae, ktorý sa v oblasti západného Flámska zúčastnil vo vojne. Napriek tomu, že bol vojenským chirurgom, nevedel si zvyknúť na útrapy pacientov. Svoju bolesť tlmil písaním básní.
V jednej z nich citlivo zachytil červené maky, ktoré sa vlnili pod poryvmi vánku na hroboch padlých vojakov.
Symbol sa rýchlo uchytil a dnes si červený mak na oblečenie pripínajú ľudia vo väčšine krajín, ktoré boli zasiahnuté svetovými vojnami. V súčasnosti je 11. november aj dňom spomienky na bojovníkov 2. svetovej vojny, ktorá svojimi hrôzami prekonala všetky ostatné.
"Na poliach flámskych kvitnú maky divé,
rad za radom lemujú biele kríže clivé.
Tu ležíme.
Na oblohe škovránky statočne svoju pieseň spievajú,
hukotom zbraní pod nimi neprestajne rušenú.
My už však nevstaneme a je to možno zdanie,
že včera ešte žili sme, milovali a boli milovaní.
Teraz len ticho ležíme na tejto flámskej pláni."
Pod nánosom názorových sporov
Na Slovensku žilo v roku 2019 už iba 108 veteránov z obdobia druhej svetovej vojny. Často ide o bojovníkov a bojovníčky, ktorí sa postavili na odpor počas ťažkých bojov SNP v roku 1944. Títo statoční ľudia bojovali proti vstupu nemeckého vojska na územie slovenského štátu.
Povstalecká armáda bola potlačená, SNP sa skončilo neúspešné. Odbojové hnutie však pokračovalo v partizánskych bojoch roztrúsené v horách stredného Slovenska. Jednotky sa stali súčasťou oslobodzovacích bojov a prispeli tak k oslobodeniu krajiny spod nacistickej nadvlády.
Ešte aj dnes sa o SNP vedie mnoho názorových sporov. Nesie si so sebou nános z minulého režimu, počas ktorého boli úspechy SNP neúmerne pripisované komunistom. Pochybuje sa o jeho zmysluplnosti a prínosoch. Či sa prehliadajú vojnové zločiny niektorých povstalcov.
Dnes však vieme s určitosťou povedať, že väčšina zapojených bojovníkov a obyčajných ľudí, ktorí ich aktívne podporovali, prejavili veľkú statočnosť pri odpore proti nemeckej armáde a slovenskej autoritatívnej vláde. Vďaka čomu sme sa úspešne politicky prihlásili na stranu víťaznej spojeneckej armády.
Spolu s povstaním vo Varšave a v bývalej Juhoslávii patrí SNP k najväčším protifašistickým povstaniam v Európe. A to aj napriek tomu, že skončilo potlačením a vraždením vojakov v horách.
Polovica mladých si myslí, že SNP sa skončilo víťazstvom
Októbrový prieskum organizácie Post Bellum, ktorý pripravila v spolupráci s agentúrou 2muse, ukázal, že 53 percent mladých ľudí vo veku od 16 do 30 rokov si myslí, že SNP sa skončilo víťazstvom povstalcov.
A až 29 percent mladých ľudí viac dôveruje tomu, čo sa o 2. svetovej vojne dočíta na internete, ako tomu, čo im o histórii hovorili učitelia v škole.
Post Bellum preto pri príležitosti Dňa veteránov upozorňuje, že dokumentovanie autentických výpovedí pamätníkov minulých režimov a ich šírenie medzi mladými ľuďmi je dôležité.
"Vidíme, že mladí ľudia čoraz častejšie nepoznajú základné fakty a nedokážu kriticky vyhodnotiť informácie, ktoré sa k nim dostávajú. Nemôžeme sa potom čudovať, že sú náchylní preberať jednoduché názory z často neoverených zdrojov na internete," uzatvára Sandra Polovková. Ak vám záleží na tom, aby spomienky na hrôzy vojny nezmizli, podporte prácu Post Bellum.
Post Bellum
Post Bellum je občianske združenie, ktoré od roku 2011 na Slovensku vyhľadáva a dokumentuje spomienky pamätníkov kľúčových momentov 20. storočia. Zaznamenáva príbehy a rozpráva ich ďalej. Verí, že konkrétne ľudské osudy sú najlepšou cestou k poznaniu vlastnej minulosti.
Ročne pripraví viac ako 230 workshopov na základných a stredných školách.
Organizuje výstavy, vydáva knihy a štvrťročník Príbehy 20. storočia.
Spoluorganizuje odovzdávanie česko-slovenského ocenenia Ceny Pamäti národa, ktoré sa každoročne odovzdávajú 17. novembra.
Autor: Vanda Hlaváčková, Post Bellum
Beata
Balogová
