BRATISLAVA. Tridsiatnici si z detstva pamätajú bratislavské zimy, keď sa mohli naháňať s kamarátmi v snehu, stavať si snehuliaka či vlastné iglu. Aj dnes deti sneh poznajú, aj keď dní so snehovou prikrývkou je polovičný počet oproti roku 2000. Ich deťom sa s Vianocami bude spájať čoraz častejšie dážď.
Už o pár desaťročí môže zima v Bratislave vyzerať skôr ako v Taliansku či Španielsku.
Otepľuje sa u nás rýchlejšie než vo svete
V dôsledku klimatickej krízy sa na celom svete zvyšuje teplota. Môžu za to emisie skleníkových plynov, ktoré vznikajú spaľovaním fosílnych palív, odlesňovaním či topením permafrostu.
Hlavná architektka: Trávniky mali teplotu ako lepenky na streche obchodného centra Čítajte Od začiatku 20. storočia sa tak zvýšila priemerná teplota vo svete o takmer 1 °C, v strednej Európe, kam Slovensko patrí, sa teplota zvýšila o 1,7 stupňa.
V klimatickom atlase (presnejšie v Atlase hodnotenia zraniteľnosti a rizík nepriaznivých dôsledkov zmeny klímy na území hlavného mesta SR Bratislavy) ktorý vydal útvar hlavnej architektky hlavného mesta SR Bratislavy v spolupráci s Prírodovedeckou fakultou UK v Bratislave, sa píše, že teplota sa do konca storočia môže v oblasti južného Slovenska zvýšiť až o štyri stupne.
