SME
Streda, 25. november, 2020 | Meniny má KatarínaKrížovkyKrížovky

V Bratislave budú dve ročné obdobia - daždivá zima a suché leto

Slovenské mestá sa pripravujú na klimatickú krízu

V zimnej Bratislave si deti takýchto sánkovačiek veľa neužijú. Dní so snehovou prikrývkou je oproti roku 2000 až o polovicu menej.  V zimnej Bratislave si deti takýchto sánkovačiek veľa neužijú. Dní so snehovou prikrývkou je oproti roku 2000 až o polovicu menej. (Zdroj: TASR)

BRATISLAVA. Tridsiatnici si z detstva pamätajú bratislavské zimy, keď sa mohli naháňať s kamarátmi v snehu, stavať si snehuliaka či vlastné iglu. Aj dnes deti sneh poznajú, aj keď dní so snehovou prikrývkou je polovičný počet oproti roku 2000. Ich deťom sa s Vianocami bude spájať čoraz častejšie dážď.

Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Už o pár desaťročí môže zima v Bratislave vyzerať skôr ako v Taliansku či Španielsku.

Otepľuje sa u nás rýchlejšie než vo svete

V dôsledku klimatickej krízy sa na celom svete zvyšuje teplota. Môžu za to emisie skleníkových plynov, ktoré vznikajú spaľovaním fosílnych palív, odlesňovaním či topením permafrostu.

Skryť Vypnúť reklamu
Súvisiaci článok Hlavná architektka: Trávniky mali teplotu ako lepenky na streche obchodného centra Čítajte 

Od začiatku 20. storočia sa tak zvýšila priemerná teplota vo svete o takmer 1 °C, v strednej Európe, kam Slovensko patrí, sa teplota zvýšila o 1,7 stupňa.

V klimatickom atlase (presnejšie v Atlase hodnotenia zraniteľnosti a rizík nepriaznivých dôsledkov zmeny klímy na území hlavného mesta SR Bratislavy) ktorý vydal útvar hlavnej architektky hlavného mesta SR Bratislavy v spolupráci s Prírodovedeckou fakultou UK v Bratislave, sa píše, že teplota sa do konca storočia môže v oblasti južného Slovenska zvýšiť až o štyri stupne.

Okrem toho, že to znamená viac tropických a menej mrazových dní, to je aj dvojnásobok bezpečného nárastu teploty, o ktorom hovoria vedci.

Už nebudeme musieť cestovať v lete do tepla

Podľa záverov klimatického atlasu je veľmi pravdepodobné, že v Bratislave budeme mať len dve ročné obdobia, veľmi dlhé, suché a horúce leto, a miernu daždivú zimu.

Skryť Vypnúť reklamu

Výrazne sa budú meniť minimálne aj maximálne teploty. V Bratislave sa tento rok teplotné minimá, teba najnižšie teploty namerané počas celého dňa, pohybovali v rozmedzí od mínus piatich stupňov v januári po plus dvadsať stupňov na konci júla. Nárast tejto teploty bude do roku 2100 v rozpätí od šesť do desať stupňov Celzia.

Doteraz najvyššiu minimálnu dennú teplotu namerali v Piešťanoch v roku 2013. Bolo to 27,3 °C, čo je o 7,3 stupňa viac, než bol júlový priemer. Práve takáto teplota sa môže stať bežným štandardom.

Denné teplotné maximá, teda najvyššia teplota počas dňa, môžu narásť od dvoch do štyroch stupňov. Doteraz najvyššia maximálna teplota zaznamenaná v Bratislave bola 39,4 °C z 8. augusta 2013.

Pocit tepla bude zhoršovať aj mestské prostredie, kde prevládajú betónové plochy. Pokiaľ sa Bratislava výrazne nezalesní a nebude sa myslieť aj na vodnú infraštruktúru, budú dôsledky letných horúčav v Bratislave podľa klimatológa zo Slovenského hydrometeorologického ústavu Jozefa Pecha nepríjemné.

Skryť Vypnúť reklamu

Aký to bude mať dosah na zdravie?

Úrad verejného zdravotníctva vydal správu, v ktorej upozorňuje na dosahy vysokých teplôt na zdravie. Počas príliš teplých letných dní nám hrozí dehydratácia, úpal, svalové kŕče či prehriatie organizmu.

Prehriatie organizmu sa prejavuje potením, bledosťou, únavou, slabosťou, kŕčmi svalov, závratmi, nevoľnosťou, vracaním. A dní, keď bude prehriatie ľudom počas roka hroziť, bude pribúdať.

A to nie je všetko. Jozef Pecho upozorňuje aj na ďalšie dosahy vysokých teplôt. "Kolapsové stavy, a to nielen u starších seniorov nad 65 rokov, sú častejšie už aj dnes. Deje sa tak pomerne často pri každom prekročení maximálnej dennej teploty nad 35 °C."

Maximálna denná teplota nie je jediný ukazovateľ. Stále častejšie sa podľa neho potvrdzuje, že práve kombinácia extrémnych denných a vysokých nočných teplôt počet kolapsových stavov ešte zvyšuje.

Skryť Vypnúť reklamu

"Ak by sme sa držali len stredného scenára zvyšovania teploty vzduchu, napr. v oblasti Bratislavy, nárast o päť-šesť stupňov Celzia v prípade priemernej letnej teploty vzduchu bude znamenať pre mestské prostredie, že výrazne vzrastie aj počet dní s extrémne vysokými dennými aj nočnými teplotami. Obdobia s teplotami nad 35 °C budú v lete v druhej polovici tohto storočia už úplne bežné. Navyše sa dosť zásadne predĺži aj samotné leto, a to minimálne o jeden celý mesiac," vysvetľuje Pecho.

Snehu ubudne, zrážok pribudne

Zmeny teplôt sa v zime prejavia tým, že bude menej dní snežiť a ak snežiť bude, snehu napadne menej. Naopak zrážok pribudne. Ich nárast sa odhaduje o 10 - 15 percent.

"Ak do konca tohto storočia vzrastie priemerná ročná teplota vzduchu o štyri stupne Celzia, klimatické podmienky v oblasti južného Záhoria sa budú v mnohom ponášať na pomery, ktoré dnes prevládajú v južnej Európe, na Balkáne, v horšom prípade v oblasti východného Stredomoria," píše sa v klimatickom atlase.

Skryť Vypnúť reklamu

Ďalej atlas upozorňuje aj na to, že bude menej dní s inverziou teploty vzduchu. Pri inverzii vzduchu teplota s výškou neklesá, ale stúpa. Vďaka tomu bude v meste viac smogu. Vzhľadom na predpokladanú vyššiu teplotu vzduchu bude podľa záverov bratislavského klimatického atlasu vzrastie aj odparovanie, čím sa vytvoria podmienky pre dlhšie trvanie sucha v tejto oblasti.

V súvislosti s rastom extrémnosti zrážok autori atlasu upozorňujú , že "treba počítať aj v zimnom období s častejším výskytom vyšších denných prírastkov nového snehu. V dôsledku vyššej teploty a vlhkosti vzduchu sa očakáva častejší výskyt silnejších a intenzívnejších búrok v oblasti".

Ďalším problémom môžu byť prívalové dažde, ktoré budú častejšie a nebezpečnejšie. Počíta sa s nárastom o približne sedem až štrnásť percent na každý stupeň oteplenia.

Skryť Vypnúť reklamu

Klimatické stratégie v iných mestách

Okrem hlavného mesta má vypracovanú stratégiu adaptability na klimatické zmeny aj mesto Trenčín, postupne chcú zapracovať riešenia do záväznej časti územného plánu.

Na vypracovaní akčného plánu mitigácie a adaptácie pracuje momentálne aj Banská Bystrica. Mesto má za cieľ dosiahnuť "úsporou 1785 ton CO2 za celé monitorovacie obdobie 2020 - 2027", informovala Zdenka Marhefková, hovorkyňa mesta.

Prešov si dal vypracovať takúto stratégiu už v roku 2019. Momentálne má mesto rozbehnutých viacero projektov, medzi nimi projekt zmierňovanie efektu mestského ostrova tepla prostredníctvom zelenej infraštruktúry, či projekt na zvyšovanie odolnosti sídlisk proti klimatickým zmenám.

Skryť Vypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME Domov

Inzercia - Tlačové správy

  1. Táto pomôcka zlepší život všetkým imobilným ľuďom
  2. Budíte sa počas spánku? Toto sú hlavné príčiny
  3. Rozbiehať biznis v čase korony? Ide to
  4. Imunitnú bombu do tela dostanete vďaka Vitaglucanu
  5. Študuj na univerzite s viac ako 60 ročnou tracíciou!
  6. Máš dosť teórie a poučiek? Študuj, cestuj, pracuj a ži!
  7. Ako vybrať AKU reťazovú pílu
  8. Na VŠEMvs získaš kvalitné štúdium v moderných priestoroch
  9. Slovenská firma reformuje tradičné multimiliardové odvetvie
  10. Hubert – keď život chutí už 195 rokov
  1. OFFICE ROKA 2020 poukáže na transformáciu pracovného prostredia
  2. V mlieku už nie sme sebestační. Čo sa musí zmeniť?
  3. Slovenská firma reformuje tradičné multimiliardové odvetvie
  4. Hubert – keď život chutí už 195 rokov
  5. Ako vybrať AKU reťazovú pílu
  6. Mercedes-Benz opäť nadizajnoval budúcnosť
  7. Budúcnosť M&A v Európe
  8. Zdravá pečeň zlepšuje metabolizmus aj celkové zdravie
  9. Právo: Kto sú najväčší právnici a kde všade zostanú súdy
  10. Toto si zapamätajte! Takto určite nakúpite bezpečne
  1. Budíte sa počas spánku? Toto sú hlavné príčiny 28 800
  2. Bezpečná dovolenka v exotike: Maldivy sú prešpikované zážitkami 12 120
  3. Kaufland na Slovensku testoval novinku, ktorú zavádza v Európe 10 583
  4. Novodobý slovenský Baťa. Zamestnancom stavia domy 8 941
  5. Spájame Slovensko - 4 nové expresné autobusové linky 8 553
  6. Príbehy vyhorených, tandem okolo Bödöra a nová trať v Bratislave 8 530
  7. Viete, aká je skutočná cena smartfónu? Číslo vás prekvapí 8 474
  8. Čo ovplyvňuje chuť kačacieho mäsa? Tieto dve veci 8 272
  9. Oslávte nový rok v teple: Cestujte na Zanzibar úplne bezpečne 8 262
  10. Učiteľka roka 2018: Koľko času by malo dieťa tráviť za počítačom 8 163
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Téma: Klimatická zmena

Prečítajte si aj ďalšie články k téme
Článok je zaradený aj do ďalších tém
Klíma
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy zo Sme.sk

Testovanie na nový koronavírus.
KOMENTÁR PETRA SCHUTZA

Na vakcínu sa musíme pripraviť, armáda nás nevytrhne

Predvedené chaosy varujú pred ilúziami a optimizmom.

Peter Schutz
Dobré ráno

Dobré ráno: Odíde Sulík kvôli Matovičovi z koalície?

Čo sa deje vo vládnej koalícii.

Martina Dubovská sa zúčastnila na dvoch zimných olympiádach.
Cynická obluda

Ste to, čomu tlieskate

Môže slušný a zodpovedný človek nadšene tlieskať pod pódiom, kde reční Kotleba, Fico a Čarnogurský?

Neprehliadnite tiež

Ilustračné foto.
Ilustračné foto.

Gröhling: Bolo by dobré, aby sme sa už dohodli na návrate detí do škôl

Žiaci druhého stupňa základných škôl sa dištančne vzdelávajú od 26. októbra.

	
Minister školstva, vedy, výskumu a športu SR Branislav Gröhling počas príchodu na rokovanie 54. schôdze vlády SR. Bratislava, 25. november 2020.
Kollár leží v Nemocnici Sv. Michala.