Bush v prejave o stave únie vyzval kongresmanov a prostredníctvom televíznych kamier i celý národ, ktorý bol jednotný v boji proti terorizmu, aby sa zjednotil aj pri riešení ekonomických problémov krajiny.
"To je ponaučením aj pre nás, lebo na Slovensku si často viac závidíme či kritizujeme a nevieme v pravý čas prejaviť patriotizmus," povedal Migaš pre TASR bezprostredne po prejave amerického prezidenta, pri ktorom mal možnosť byť osobne ako jeden z troch zahraničných politikov. Okrem predsedu slovenského parlamentu boli v snemovni na washingtonskom Capitol Hill predseda dočasnej afganskej vlády Hamíd Karzaj a litovský prezident Valdas Adamkus.
Podľa Migaša je najpodstatnejším súčasným problémom Slovenska nezamestnanosť. "Bude sa musieť vyriešiť bez ohľadu na to, aká koalícia či vláda vzíde z budúcich volieb. Nezamestnanosť je naším problémom desaťročia," zdôraznil. Vytváranie nových pracovných miest však podľa neho musí byť spojené s technologickou obmenou, so vzdelávaním a ďalšími modernými atribútmi.
Bush veľkú časť prejavu pred oboma komorami Kongresu, členmi vlády a ďalších mocenských štruktúr USA venoval boju s terorizmom. Jednoznačné vyhlásenie, že Spojené štáty ho dovedú až do víťazného konca, si podľa Migaša musí Slovensko jasne uvedomiť pri koncipovaní svojich zahraničnopolitických aktivít.
Emotívne reakcie kongresmanov, ministrov i generality na Bushove slová boli podľa predsedu Národnej rady silným zážitkom. "To nie je len politika, ale aj spoločenská a kultúrna udalosť," povedal na záver. EK navrhne financovanie rozšírenia, Kadlečíková má výhrady Brusel 30. januára (TASR) - Európska komisia dnes v Bruseli prerokuje a schváli dokument o financovaní rozšírenia, v ktorom členským štátom EÚ navrhne, koľko peňazí by mali noví členovia dostávať prvé tri roky po svojom vstupe.
Pôjde o peniaze z poľnohospodárskych a regionálnych fondov, ale tiež o podporu na budovanie inštitúcií a v prípade Slovenska a Litvy aj na odstavenie zastaraných jadrových elektrární.
Slovenská vicepremiérka pre európsku integráciu Mária Kadlečíková vníma návrh skôr pozitívne, výhrady však má najmä voči navrhovaným pravidlám poskytovania priamych platieb roľníkom a výške pomoci pre Slovensko na odstavenie bloku V1 jadrovej elektrárne v Jaslovských Bohuniciach.
Podľa textu dokumentu, ktorý sa však dnes môže ešte zmeniť, navrhuje komisia vyčleniť na roky 2004-06 pre desať nových členov sumu 40,2 miliardy eúr a ponechať "preventívnu" rezervu 2,4 miliardy eúr. EK tak rešpektovala limit stanovený vo finančnom výhľade Agenda 2000, ktorý predpokladal sumu 42,6 miliárd eúr, avšak len pre šesť krajín. Z vyčlenenej sumy pohltí najviac pomoc zaostalým regiónom, do ktorých pôjde počas troch rokov vyše 25 miliárd eúr. Stále to však bude výrazne menej, ako dostávajú z rovnakých fondov súčasné členské krajiny - EK argumentuje nižšou absorpčnou schopnosťou budúcich nových členov.
Na poľnohospodárstvo navrhuje EK poskytnúť asi 9,5 miliardy eúr, vrátane priamych platieb farmárom, s ktorými Agenda 2000 vôbec nepočítala. Priame platby sa však budú navyšovať postupne a plnú výšku majú dosiahnuť až v roku 2013. V prvom roku dostanú roľníci len 25 percent, v druhom 30 a v treťom 35 percent.
Práve to sa nepáči vicepremiérke Kadlečíkovej. Podľa nej by bolo prijateľné, keby sa priame platby začínali v roku 2004 od úrovne 35 percent, čo by za súčasného zachovania dotačnej politiky SR bolo pre slovenských farmárov prijateľné. "Aby sa (priame platby) vyrovnávali desať rokov, to považujem za nedostatočné a tam bude treba spraviť určité úpravy," povedala vicepremiérka v utorok v Bruseli.
Rovnako je odhodlaná rokovať o zvýšení podpory na odstavenie elektrárne v Jaslovských Bohuniciach. Slovensku navrhuje EK poskytnúť v rokoch 2004-06 ročne len 20 miliónov eúr, zatiaľ čo Litve na odstavenie Ignaliny až po 70 miliónov ročne a k tomu dodatočných 35 miliónov.
Hoci aj v regionálnej politike majú noví členovia dostať menej, ako by im patrilo podľa platných pravidiel, Kadlečíková to vníma pozitívne.
"Pokiaľ by to bolo tých 126 eúr na osobu, mohlo by to pomôcť vo vzťahu k zvýšeniu zamestnanosti, vytvoreniu podnikateľských aktivít. Veď teraz sú to minimálne čiastky z predvstupovej pomoci. Myslím, že aj tak to bude pre Slovensko veľká výhoda, aj keď budeme mať menej," povedala vicepremiérka. Navyše stále existuje rezerva na rokovania, aby sa táto pomoc zvýšila až na 150-160 eúr na obyvateľa.
Dlhoočakávaný návrh finančného rámca pre rozšírenie schváli dnes Európska komisia, komisár Günter Verheugen ho potom predstaví v zahraničnom a rozpočtovom výbore Európskeho parlamentu a EK ho zašle členským štátom EÚ. Na základe ich reakcie vypracuje potom návrhy spoločných rokovacích pozícií pätnástky ku kapitolám poľnohospodárstvo, regionálna politika a rozpočtové ustanovenia. Rzeczpospolita: Nie je vylúčené, že členom NATO sa na jeseň stane aj SR Varšava 30. januára (TASR) - Poľský mienkotvorný denník Rzeczpospolita dnes napísal, že na jeseň tohto roku Severoatlantická aliancia rozšíri svoje rady o Slovinsko, Litvu, Lotyšsko a Estónsko. Nie je vylúčené, že členmi NATO sa stanú i Slovensko, Bulharsko a Rumunsko.
Rzeczpospolita sa odvoláva na informácie z vládnych kruhov členských štátov NATO, ktoré sú stále viac presvedčené, že počas summitu v Prahe musí padnúť rozhodnutie o "veľkom rozšírení", ktoré sa bude týkať Slovinska a troch baltských krajín. V druhom pláne vymenúva Slovensko, Bulharsko a Rumunsko.
V názoroch západných diplomatov sa výrok generálneho tajomníka NATO Georgea Robertsona o pozvánke minimálne pre jedného kandidáta pretransformoval do oficiálneho stanoviska, že rozšírenie aliancie je predurčené. No oficiálne sa nedá vylúčiť ani jedna z deviatich nominácií.
V skutočnosti, ako zdôrazňuje Rzeczpospolita, je prijatie iba jednej krajiny málo pravdepodobné. Najmenej rizikovým kandidátom je Slovinsko. Pre najsilnejšie spoločenstvo sveta však nemá zmysel rozhýbať komplikovanú procedúru ratifikácií zmluvy o vstupe pre krajinu, ktorej lokalizácia na mape bude pre väčšinu Američanov problémom.
Donedávna všetko nasvedčovalo tomu, že predpoklady dobrého kandidáta spĺňa Slovensko. No čoraz reálnejšia perspektíva, že parlamentné voľby na jeseň vyhrá Vladimír Mečiar spôsobuje, že členstvo SR v NATO sa stáva otázne, napísal poľský denník. V tejto situácii čoraz viac členských krajín, a predovšetkým USA, prichádza k záveru, že pozvať do aliancie treba pobaltské republiky. Bolo by to naplnenie deklarácie prezidenta Georgea W. Busha z minulého roku, keď vo Varšave povedal, že v prípade rozšírenia Severoatlantickej aliancie "neexistujú červené línie a prijatie nových členov zavedie NATO na sever, východ i juh".
Zámeru pozvať Litvu, Lotyšsko a Estónsko nahráva aj slabnúci odpor ruského prezidenta Vladimira Putina v tejto otázke, napísal poľský denník Rzeczpospolita. Orbán: Verím, že sa podarí dosiahnuť dohodu o krajanskom zákone aj so SR Budapešť 30. januára (TASR) - Predseda maďarskej vlády Viktor Orbán dúfa, že sa aj so Slovenskom podarí dosiahnuť dohodu o Zákone o Maďaroch v susedných štátoch. Vyplýva to z obsahu jeho pravidelného rozhovoru pre budapeštiansky verejnoprávny rozhlas.
"Dúfam, že sa skôr alebo neskôr vášne upokoja a aj Slovensko sa pripojí k ďalším piatim susedným štátom," povedal maďarský premiér a poznamenal, že všetci susedia s výnimkou SR dokážu s krajanským zákonom žiť. "Slovinsko ho prijalo a podporuje, Chorvátsko ho prijalo a podporuje, v súvislosti so Srbskom nedošlo k žiadnym sporom, s Rumunmi sme otázku usporiadali a aj s Ukrajinou je spolupráca dobrá. Spomedzi šiestich zainteresovaných štátov je spolupráca s piatimi dobrá, záležitosť je usporiadaná a zákon funkčný. Zostalo iba Slovensko," povedal Orbán.
Podľa jeho slov Budapešť pravidelne informovala veľvyslancov o prácach na krajanskom zákone a aktuálnom stave jeho prerokúvania na parlamentnej pôde. Maďarský premiér v reakcii na jednu z otázok neprotirečil tvrdeniu moderátora, ktorý vyhlásil, že Slovensko sprvoti voči zákonu nič nenamietalo, aj keď sa o legislatívnej norme vedelo a jej príprava trvala asi rok.
Viktor Orbán v interview podčiarkol vzájomne dobré osobné vzťahy s predsedom vlády SR Mikulášom Dzurindom. "Ja si pána premiéra výslovne vážim. V uplynulých troch rokoch dosiahol pekné výsledky. Slovensko je dnes omnoho silnejším a významnejším štátom ako v minulosti. Takže osobne môžem povedať iba dobré, na spoluprácu so slovenským ministerským predsedom môžem spomínať iba v dobrom," uviedol maďarský premiér.
Podľa vlastných slov považuje za spoločný veľký úspech obnovenie Mosta Márie Valérie medzi Štúrovom a Ostrihomom, o ktorom obaja premiéri spoločne rozhodli a rozhodnutie aj realizovali. "Máme teda aj takéto pekné spoločné spomienky. Na druhej strane treba však vidieť - nechcel by som, pravda, zasahovať do vnútorných záležitostí Slovenska - že situácia predsedu vlády tam nie je jednoduchá. Stojí na čele koaličnej vlády, ktorú sa mu aj doteraz podarilo udržať pokope s veľkou šikovnosťou a trpezlivosťou. A vzťahy k Maďarom predstavujú v každej zo susedných krajín v rámci koalície vážnu, napätie vyvolávajúcu, ba z času na čas rozdeľujúcu otázku. Osobne verím, že sa premiérovi podarí nielen udržať jeho vládu pokope, ale aj zomknúť vládne sily" na báze "pre nás, pre Maďarov, pozitívnej vôle," vyhlásil Orbán. Debrecínske onkologické centrum bude spolupracovať aj s partnermi zo SR Debrecín 30. januára (TASR) - Východoeurópske onkologické metodologické centrum, ktoré zriadia na Debrecínskej univerzite, bude spolupracovať s onkologickými zariadeniami zo Slovenska, ako aj Juhoslovanskej zväzovej republiky, Rumunska a Ukrajiny.
Stredisko bude plniť úlohu odborného koordinátora pri starostlivosti o pacientov s nádorovými ochoreniami, ako aj pri kontrolných vyšetreniach a prevencii.
Doteraz spolupracovala univerzita v maďarskom Debrecíne s odbornou budapeštianskou nadáciou, vďaka ktorej sa v uplynulých desiatich rokoch liečilo v Maďarsku na rakovinu 50.000 ľudí zo susedných štátov, z ktorých 30-40 percent tvorili pacienti s rakovinovými ochoreniami. Až tretina týchto ľudí sa liečila práve v Debrecíne.
Úlohou nového centra bude nielen stanovenie regionálnych priorít, ale aj vypracovanie odporúčaní na integráciu starostlivosti o pacientov s nádorovými ochoreniami, návrhov pre spoluprácu na odbornej úrovni, vrátane zapojenia medzinárodných organizácií, napríklad Európskej rakovinovej spoločnosti. Luxembursko má málo možností preveriť firmu Kralowetz Luxemburg 30. januára (TASR) - Luxembursko, ktoré sa dostalo do centra pozornosti v súvislosti s ilegálnym zamestnávaním stovák východoeurópskych vodičov kamiónov, vrátane Slovákov, nemá - s výnimkou technickej kontroly - žiadne možnosti preveriť činnosť rakúskej špedičnej firmy Kralowetz. Podľa denníka Luxemburger Wort to v utorok pred poslancami povedal luxemburský minister dopravy Henri Grethen.
Vodiči nepotrebovali pracovné povolenia od ministerstva práce, pretože neboli činní na území Luxemburska, uviedol Grethen. Hoci sú kontrolné mechanizmy v rámci schengenského priestoru obmedzené, vystavila luxemburská colná správa od roku 2001 špeditérom 412 výstrah s hrozbou pokuty. Firmy Kralowetz GmbH sa týkalo 42 výstrah.
Grethen ďalej povedal, že jeho ministerstvo vyzvalo všetky špedičné spoločnosti, aby predložili zoznam svojich zamestnancov. Firma Kralowetz poslala zoznam 375 vodičov, z ktorých iba traja pochádzali z krajín EÚ, väčšina ostatných bola zo Slovenska.
Grethen povedal, že vodiči, ktorí uviazli v Luxembursku, dostanú od ministerstva pre rodinu finančné prostriedky potrebné pre návrat do vlasti.
Vláda zmenila od roku 1999 politiku lákania medzinárodných špedícií do Luxemburska, zdôraznil Henri Grethen. Z tohto dôvodu sa zrušili napríklad bilaterálne dohody s Rumunskom a Bieloruskom. Firmy, ktoré v Luxembursku nemôžu doložiť predmet svojej činnosti, majú v procese udeľovania povolení "zlé karty". Népszabadság: Ďalšia výmena listov medzi Budapešťou a Bratislavou Budapešť/Bratislava 30. januára (TASR) - Ministerstvo zahraničných vecí SR zaslalo v utorok do Budapešti návrh obsahujúci údajne body, ktoré podľa slovenskej strany musia byť v spoločnej politickej deklarácii o krajanskom zákone. S odvolaním sa na nemenované spoľahlivé zdroje o tom informuje dnešné vydanie maďarského denníka Népszabadság.
Podľa rovnakého zdroja patrí medzi tieto body aj konštatovanie, že sporné otázky, vrátane spôsobu úpravy podpory rodičov detí navštevujúcich školy s vyučovacím jazykom maďarským, sa na báze základnej medzištátnej zmluvy dostanú pred zmiešanú medzivládnu komisiu.
Aj maďarská strana, konkrétne druhý muž budapeštianskej diplomacie Zsolt Németh, zaslala v utorok do Bratislavy list, o ktorého obsahu informoval poslancov Národnej rady SR štátny tajomník Ministerstva zahraničných vecí SR Jaroslav Chlebo. Tento fakt prispel podľa Népszabadságu k tomu, že NR SR odložila do utorka diskusiu o návrhu vyhlásenia kritizujúceho Zákon o Maďaroch v susedných štátoch.
Podľa denníka list z Budapešti hodnotia v slovenskom rezorte diplomacie tak, že maďarská strana je pripravená vyhlásiť, že krajanský zákon nemá exteritoriálnu platnosť. Hastert: Slovensko má veľké šance stať sa členom NATO Washington 30. januára (TASR) -Severoatlantická aliancia by mala podľa predsedu Snemovne reprezentantov Kongresu USA Dennisa Hasterta v najbližšej vlne rozšírenia prijať päť až sedem nových členských krajín. Slovensko má veľké šance, povedal Hastert na dnešnom rokovaní s predsedom Národnej rady SR Jozefom Migašom.
Hastert na historicky prvom stretnutí s predsedom slovenského parlamentu uviedol, že Spojené štáty vysoko hodnotia pokrok Slovenska a vnímajú ho ako krajinu, ktorá je na vstup do NATO pripravená.
Aj podľa kongresmana Johna Micu, ktorý sa na schôdzke vo Washingtone zúčastnil, je šanca na vstup SR do NATO na novembrovom pražskom summite aliancie vysoká a Slovensko by ju nemalo premrhať.
Dôležité je, aby bola aj po slovenských septembrových parlamentných voľbách zabezpečená politická stabilita, kontinuita reformného procesu a realizácia zahraničnopolitických aktivít, interpretoval Micove slová po stretnutí Migaš.
Predseda parlamentu amerických politikov ubezpečil, že prezieravosť našich občanov je zárukou, že túto šancu nepremárnime. Migaš sa zároveň poďakoval za možnosť byť osobne prítomný na prejave prezidenta USA Georgea Busha o stave Únie práve v takomto významnom období pre Ameriku. Prodi, Verheugen, Schreyerová: Návrh EK je najlepší možný Brusel 30. januára (TASR) - Predseda Európskej komisie Romano Prodi a jeho kolegovia zodpovední za rozšírenie, rozpočet a poľnohospodárstvo sa dnes v Bruseli pokúšali presvedčiť kandidátske krajiny, že predložený návrh na financovanie rozšírenia je "najlepším možným riešením".
Pripustili, že kandidátskym krajinám sa zrejme nebudú všetky navrhované princípy páčiť, vyzvali ich však, aby z finančného balíka nevyberali jednotlivé časti a vnímali ho skôr ako celok.
"Dosiahli sme rovnováhu medzi schopnosťou kandidátov prijímať finančné platby a našimi rozpočtovými obmedzeniami. Toto je najlepšie možné riešenie," vyhlásil na tlačovej konferencii Prodi, ktorý návrh označil za spravodlivý.
Suma 40,2 miliardy eúr vyčlenená pre desať krajín na roky 2004-06 predstavuje podľa neho štyri percentá hrubého domáceho produktu týchto štátov.
"Znamená to, že štyri percentá ich HDP pôjde priamo z EÚ. To je obrovská suma peňazí," dodal. Neprezradil však, že celá táto suma predstavuje len 0,14 percent ročného HDP terajšej únie.
Iný názor však zrejme budú mať vo väčšine kandidátskych krajín, keďže v regionálnej politike i v poľnohospodárstve im komisia navrhuje menej peňazí, ako by mali dostať podľa súčasných pravidiel platných pre terajších členov. Z Poľska, ale aj ostatných štátov sa ozvali hlasy o druhoradom členstve, ktoré však odmieta komisár pre rozšírenie Günter Verheugen.
"Návrh pre kandidátov znamená, že budú môcť výrazne využiť solidaritu EÚ. Budú síce prechodné obdobia, ale so žiadnym novým členom sa nebude zaobchádzať ako s druhotriednym členom. Pre členské krajiny to zasa znamená, že sa už nemusia obávať finančnej záťaže rozšírenia," chválil návrh Verheugen. Aj podľa neho ide o najlepšie možné riešenie pre obe strany.
Kandidátske krajiny komisár vyzval, aby návrh vnímali ako celok a nevyberali z neho len jednotlivé prvky, napríklad dlhé prechodné obdobie pri priamych platbách farmárom. Kritizoval niektorých politikov v Poľsku, ktorý vytvárali ilúzie, že tamojší roľníci môžu od začiatku dostať platby v plnej výške. Označil to dokonca za zločin.
"Ak by boli priame platby zavedené príliš rýchlo, bolo by veľké riziko, že tak veľmi potrebná reštrukturalizácia by sa spomalila alebo dokonca zastavila," vyhlásil s tým, že návrh je v záujme Poľska a ostatných.
Komisárka pre rozpočet Michaele Schreyerová budúce členské krajiny jasne ubezpečila, že žiadna z nich nebude prvé roky po vstupe čistým prispievateľom do spoločného rozpočtu. "To by nebolo politicky prijateľné," vyhlásila s tým, že noví členovia budú dostávať vyrovnávacie platby za svoje príspevky.
Schreyerová podľa vlastných slov očakáva intenzívnu debatu o návrhu EK, ale "keď ide o peniaze, debata je vždy intenzívna". "Neočakávam nejaké hlbšie konflikty," vyhlásila optimisticky.
Slovenská vicepremiérka pre európsku integráciu Mária Kadlečíková už v utorok v Bruseli síce označila návrh EK za celkovo pozitívny, vyjadrila však niekoľko výhrad. Nepáči sa jej, že sa priame platby majú začať vyplácať roľníkom od výšky len 25 percent v roku 2004, SR by podľa nej potrebovala pre začiatok aspoň 35-percentnú úroveň.
Rovnako nespokojná je Kadlečíková s návrhom pomoci Slovensku pri odstavení bloku V1 jadrovej elektrárne v Jaslovských Bohuniciach. Zatiaľ čo Litva dostane na odstavenie elektrárne Ignalina za roky 2004-06 až 245 miliónov eúr, Slovensku má patriť v rovnakom období ročne len po 20 miliónov. Migaš: Nedôvera k predchádzajúcej vláde v zahraničí pretrváva Washington 30. januára (TASR) - Politici, ktorí pred rokom 1998 dostali Slovensko do izolácie a boli prekážkou členstva krajiny v OECD a NATO, doteraz nedokázali zahraničie presvedčiť, že sa ich postoj či politika zmenili. Po dnešnom rokovaní na Ministerstve zahraničných vecí USA, ktoré bude spolu so Senátom amerického Kongresu kľúčovým pri rozširovaní aliancie, to povedal predseda Národnej rady SR Jozef Migaš.
Práve šance politických strán, ktoré na Slovensku vládli v období pred rokom 1998, na návrat do vedenia štátu po septembrových voľbách zaujímali úradujúceho štátneho podtajomníka ministra zahraničných vecí USA pre záležitosti Európy a Eurázie Charlesa Riesa a zástupkyňu štátnej podtajomníčky Heather Conleyovú.
Hoci na rokovaní nepadlo meno žiadneho politika ani názov politickej strany, podľa Migaša je zrejmé, že "ak niekto v predošlom období zlyhal, nepochopil význam NATO a zmaril referendum, musí sa zamyslieť nad svojím politickým pôsobením a šancou na vytvorenie vlády".
Podľa predsedu parlamentu má síce HZDS najväčšie preferencie, je však otázne, či bude mať partnerov na vytvorenie kabinetu. Migaš predpokladá, že nová vláda bude širokospektrálna a mnohé strany budú ešte pred voľbami vytvárať zoskupenia. Odhadovať jej zloženie je preto predčasné. Je však dôležité, aby bola demokratická, proreformná a prointegračná, zdôraznil. Koaličná rada sa nedohodla na spoločnom kandidátovbi na ombudsmana Bratislava 30. januára (TASR) - Koaličná rada sa na dnešnom zasadnutí nedohodla na spoločnom kandidátovi na post ombudsmana. Mená kandidátov je pritom potrebné nahlásiť už do 4. februára. Národná rada SR o verejnom ochrancovi práv občanov rozhodne 14. februára.
Predstavitelia vládnych strán sa nedohodli ani na spoločnom kandidátovi koalície do Európskeho konventu, spoločného orgánu členských krajín Európskej únie a kandidátskych krajín, ktorý má rokovať o budúcnosti únie.
Kresťanskodemokratické hnutie bude ako kandidáta koalície podporovať poslanca Františka Šebeja, Strana demokratickej ľavice a Strana občianskeho porozumenia budú presadzovať poslancov Petra Weissa alebo Pavla Hamžíka. Druhé miesto bude po všeobecnej dohode patriť opozícii.
Novinárov o tom po skončení rokovania Koaličnej rady informoval predseda SDĽ Pavol Koncoš. Koaličná rada bude o privatizácii SPP rokovať 12. februára Bratislava 31. januára (TASR) - Na rokovanie Koaličnej rady 12. februára predloží každá z vládnych strán svoj konečný postoj k návrhu SDĽ na zmenu privatizácie SPP. "Čas do 12. februára sa využije na bilaterálne rokovania," uviedol po stredajšom rokovaní Koaličnej rady predseda SDĽ Pavol Koncoš.
"Potom SDĽ predloží návrh na zmenu spôsobu privatizácie SPP na rokovanie vlády. Od jej postoja závisí ďalší postup SDĽ, o ktorom je zatiaľ predčasné hovoriť," konštatoval líder ľavičiarov. Rozhodnutie v tomto smere prijme Republikový výbor strany. Možnosť pádu vlády v prípade, že táto nebude návrh SDĽ akceptovať, ktorú za jednu z alternatív označil minister práce a sociálnych vecí Peter Magvaši, nie je podľa Pavla Koncoša stanoviskom SDĽ.
V prípade kauzy okolo dočasne pozastaveného predaja 21,24 percent akcií VSŽ z portfólia Transpetrolu sa dnes koaliční partneri zhodli, že záver prijmú po definitívnych výsledkoch kontroly ministerstva hospodárstva, poslaneckého prieskumu, záverov Generálnej prokuratúry a Úradu pre finančný trh. Pavol Koncoš informoval, že SDĽ bude k tomuto problému požadovať zasadnutie mimoriadnej Koaličnej rady.
V prípade personálnych otázok Koaličná rada potvrdila vo funkcii doterajšieho podpredsedu Správy štátnych hmotných rezerv v jeho funkcii a nezhodla sa v kandidátovi na čelo Úradu štátnej služby. V tomto prípade by podľa Pavla Koncoša mal rozhodnúť vláda. Migaš ukončí návštevu USA rokovaním s kongresmanom Bereuterom Washington 31. januára (TASR) - Rokovaním s kongresmanom a predsedom delegácie USA v Parlamentnom zhromaždení NATO Dougom Bereuterom dnes ukončí delegácia Národnej rady SR, vedená jej predsedom Jozefom Migašom, oficiálnu návštevu Spojených štátov amerických.
Reprezentanti slovenského parlamentu budú ešte predtým vo Washingtone diskutovať s expertmi zahranično-bezpečnostného odboru Kongresovej výskumnej služby Julie Kimovou a Paulom Galisom o politickom vývoji v SR a názoroch Kongresu USA na rozširovanie NATO. Absolvujú aj prehliadku Kongresovej knižnice a stretnú sa s riaditeľom jej európskej divízie Janom Van Oudenarenom.
Migaš a poslanci sa potom na pracovnom obede stretnú s expertmi vládnych a mimovládnych inštitúcií. O rozširovaní NATO budú hovoriť s pracovníkmi Ministerstva zahraničných vecí a Ministerstva obrany USA, zástupcami Helsinskej komisie, American Bar Association či German Marshall Fund USA.
Slovenská delegácia by do SR mala odcestovať o 17.00 h miestneho času (23.00 h SEČ).
