Novinkou voľby generálneho prokuratúra je možnosť, aby sa o post uchádzal aj neprokurátor. Pôvodne sa špekulovalo o tom, že koalícia upravila pravidlá, aby sa do funkcie mohol dostať Daniel Lipšic. Ten však napokon ani nekandiduje a jediným neprokurátorom spomedzi siedmich uchádzačov je sudca Najvyššieho súdu JURAJ KLIMENT.
Verejnosti je známy najmä z rozhodovania v kauze vraždy Ľudmily Cervanovej, ale aj vďaka rozporom s bývalým šéfom Najvyššieho súdu Štefanom Harabinom.
Keď Harabina v roku 2015 na krátko zaradili do Klimentovho senátu, vyhlásil, že v tomto zložení nemôže pracovať. Odôvodnil to tým, že medzi nimi "ide o takú odbornú a hlavne morálnu disharmóniu, ktorú nie je možné prekonať a ktorá by mohla vyústiť až do fyzických konfliktov“.
V rozhovore sa dočítate
- prečo je opodstatnené, aby sa novinári pýtali Roberta Fica a ďalších politikov, či sa boja zásahu NAKA,
- v čom postupovala dozorová prokurátorka neštandardne v prípade Moniky Jankovskej a ako "torpédovala" jej snahu o spoluprácu s políciou,
- prečo panuje po nedávnom zadržiavaní sudcov vysoký stav obáv na Najvyššom súde,
- prečo podľa neho prokuratúra potrebuje "čističa", ktorý nie je prokurátorom,
- či by sa nebál stíhať aj vedúcich politikov súčasnej vládnej koalície,
- či považuje kauzu Cervanovú za uzavretú a prečo na dvoch z troch kníh o prípade spolupracoval so siskárom Petrom Tóthom,
- prečo Marian Kočner v Threeme píše, že ho Kliment nemá rád.
Uplynulé týždne a mesiace sa nesú v znamení zatýkania ľudí, ktorí donedávna zastávali niektoré z najvyšších funkcií. Najnovšie k nim pribudlo celé bývalé vedenie polície - Tibor Gašpar, Peter Hraško, Róbert Krajmer, ale aj špeciálny prokurátor Dušan Kováčik. O čom to vypovedá?
Potvrdzuje to moje vyjadrenia, že externé toxické subjekty si tu vytvorili vlastné štruktúry zamerané na kupovanie spravodlivosti, ktoré fungovali popri orgánoch štátu.
Minulotýždňová akcia NAKA však svedčí o tom, že s takým istým pozadím pôsobili aj mocenské štruktúry štátu. Namiesto toho, aby zabezpečovali trestnú politiku štátu, boli tiež zamerané na kupovanie spravodlivosti a získavanie výhod.
Je Slovensko mafiánsky štát, ako to dávnejšie povedal prezident Andrej Kiska?
Bolo zadržaných šestnásť sudcov podozrivých z korupcie aj špeciálny prokurátor z úradu, ktorý bol zriadený na boj s týmito elementmi. Toto je niečo výnimočné, v rámci Európskej únie som sa s takým prípadom nestretol.
Svedčí to o tom, že súdy aj prokuratúra sú na rovnakej potápajúcej sa lodi a spomínané toxické subjekty ich zasiahli na neuralgických bodoch.
Čiže sa neubránili?
Navonok fungujú, sú však značne zdeformované, pretože sa nevedeli brániť „votrelcom“, ktorí ich zneužívali. Prokuratúra ich dlhodobo tolerovala a súčasťou štruktúr sa stali aj jej predstavitelia. Zlyhal celý establišment prokuratúry.
Len prokuratúry? Netreba ísť aj do politiky?
Neviem si predstaviť, že by tento systém existoval bez politického krytia alebo aspoň vedomia politickej reprezentácie.