V spoločnosti sa diali prevratné zmeny. Po dlhých desaťročiach sme mohli slobodne voliť aj slobodne hovoriť, prišli výdobytky demokracie, ale aj prvé problémy, erotické časopisy, nové politické iniciatívy, ale aj šovinizmus a rozkrádanie štátu.
Eufória z novembrových dní predošlého roka sa postupne vytrácala a k slovu prichádzala každodenná realita. Bol to rok rôznych bizarností a zrážky novonadobudnutej demokracie s rezíduami totality, otvorených hraníc aj našej vnútornej neslobody, s ktorou sa do istej miery vyrovnávame doteraz.
Manifestácia nenávisti, hulvátstva a agresie
Tento 17. november bol úplne iný. Ešte pred rokom sa na Námestí SNP v Bratislave, hovorilo o porozumení a láske, skandovalo sa proti násiliu. O rok, 17. novembra 1990 sa všetko zmenilo.
Tváre boli agresívne, ústa plné nadávok, zdvíhali sa päste, v rukách boli kamene. Iní mávali papierikmi s heslom „ľudskosť, slušnosť, znášanlivosť“, no krikľúni ich prehučali a rečníkov na tribúne nebolo v reve ani počuť.
Oslavy prvého výročia Nežnej revolúcie, ktoré sa zvrhli na manifestáciu nenávisti, hulvátstva a agresie, šokovali spoločnosť.
„Totalitu charakterizuje okrem iného aj agresivita. Vulgárny, zato však veľmi praktický pokus o čosi podobné sme mohli sledovať v sobotu večer na bratislavskom Námestí SNP,“ písala Smena v pondelok a fotografiu sprevádzal podtitul: „Odviali nežnosť lanské snehy?“
Pri odchode z tribúny opľuli vtedajšieho člena vedenia Verejnosti proti násiliu (VPN) Fedora Gála. „Pri prvom kontakte s agresívnymi národovcami mi spadla sánka. Zrazu som bol židák, odrodilec, špina,“ spomína si dnes pre SME.
Čo sa zmenilo za ten rok?
Zrážka nového so starým
V januári si obyvatelia štátu vypočuli novoročný prejav Václava Havla, v ktorom im prezident na rovinu povedal, že hádam nečakajú, že im aj on bude klamať tak ako všetci pred ním.

Vo februári podpísali dohodu o odchode okupantských sovietskych vojsk, ktoré u nás strašili od roku 1968, v marci zákon označil cenzúru ako nezákonnú.
V apríli sa začala druhá, finálna etapa likvidácie ostnatých drôtov na našich hraniciach, ktorá sa skončila na jeseň - ale v skutočnosti sme mali ešte ďaleko k európskemu štandardu.