Bolo to pocit slobody z možnosti napísať do školskej učebnice, že komunistická strana bola zločinecká organizácia. Z možnosti slobodne kresliť a robiť si z každého žarty.
Bola to totálna zmena kariéry aj celého života v základoch, možnosť cestovať kamkoľvek a kupovať si konečne pravdivé mapy.
Ale aj pocit ohrozenia z rastúceho nacionalizmu či absurdity z prvej Mečiarovej návštevy na Západe.
Na naše otázky, čo robili v prelomovom roku 1990, aké zmeny sa v tom roku udiali v ich živote a čo najabsurnejšie a dnes už nepredstaviteľné zažili, odpovedajú:
Historička Katarína Zavacká, výtvarník Jožo Danglár Gertli, herečka a politička Magda Vášáryová, vizuálna umelkyňa Ilona Németh, lesoochranár Juraj Lukáč, knižný vydavateľ a exprimátor Žiliny Ivan Harman, hudobník Branislav Jobus a sociologička Zuzana Szatmáry.
Katarína Zavacká, historička
Katarína Zavacká (zdroj: SME, Jozef Jakubčo)V roku 1990 som zažívala pocit slobody. Nielen preto, že sa smelo za hranice. Roky sme ako nestraníci boli ´druhá kategória´ a odrazu som mohla ísť do archívu bez toho, aby mi na to niekto dával súhlas. Mohla som si v knižnici bez problémov vypožičať knihy, ktoré dovtedy boli na zvláštnych zoznamoch.
A mojim deťom už nikto nehovoril, že nemajú šancu získať odporúčanie na tie školy, kam chceli - už stačilo len dobre urobiť skúšky.
Oslovil ma prvý ponovembrový minister školstva Ladislav Kováč, aby som vypracovala kapitoly občianskej náuky do prvej slobodnej učebnice pre stredné školy. Chápal, ako málo ľudia vedeli o demokratickom fungovaní štátu a o jeho dejinách a išlo o to, aby učitelia do pár týždňov dostali do rúk nové pomôcky.
Prvý rok slobody priniesol ilúzie, sklamanie aj veľa bizarností Čítajte Pre niekoho bola prelomom prvá účasť na manifestácii, ale pre mňa to, keď som k tvrdeniu, že komunistická strana bola zločinecká organizácia, mohla verejne publikovať argumenty, že prečo je to tak.
