BRATISLAVA. Od roku 2018 zreteľne badať, že špecializované policajné zložky polície, ktoré majú v kompetencii odhaľovanie a vyšetrovanie korupčných trestných vecí, do istej miery zvýšili úsilie na odhaľovaní korupčnej trestnej činnosti.
Konštatuje to Správa špeciálneho prokurátora o činnosti Úradu špeciálnej prokuratúry (ÚŠP) a poznatky ÚŠP o stave zákonnosti za rok 2019.
Viac stíhaných páchateľov
Dokument v októbri predložil do parlamentu zástupca špeciálneho prokurátora Alexander Biró.
Dušan Kováčik, ktorý úrad v roku 2019 a väčšinu roku 2020 viedol, je momentálne väzobne stíhaný a oznámil, že sa vzdáva funkcie
Prezidentka Čaputová: Kováčikova rezignácia je logická (reakcie) Čítajte „Pre korupčné trestné činy bolo v roku 2019 stíhaných 139 páchateľov, čo je v porovnaní s rokom 2018 zvýšenie počtu obvinených o 1 a oproti roku 2017 viac o 22 obvinených. Na počte vznesených obvinení teda badať mierny nárast oproti predchádzajúcim dvom rokom,“ konštatuje dokument.
Výraznejšie však podľa správy narástol počet obžalovaných, ktorých bolo spolu 83 osôb (v roku 2018 to bolo 50 osôb, v roku 2017 ich bolo 54).
Dohoda o vine a treste bola uzavretá so 44 osobami (v roku 2018 to bolo 64 osôb, v roku 2017 ich bolo 41) a odsúdených bolo 87 osôb (v roku 2018 zase 93 osôb, v roku 2017 bolo týchto osôb 98).
Protikorupčná zložka NAKA je poddimenzovaná
Dokument zároveň konštatuje, že napriek zvýšenému úsiliu nie je možné, podobne ako v roku 2018, byť pokiaľ ide o činnosť za rok 2019, spokojný s počtom odhalených trestných činov korupcie a s efektivitou polície najmä pri komplikovaných korupčných trestných veciach.
„Úrad špeciálnej prokuratúry zatiaľ nepostrehol výraznejšie pozitívne efekty organizačnej zmeny, ktorá nastala v organizácii činnosti Národnej kriminálnej agentúry (NAKA) v roku 2019. Personálne je protikorupčná zložka NAKA rovnako poddimenzovaná ako v predchádzajúcom období, čo sa prejavuje nielen na zaťaženosti vyšetrovateľov, ale najmä na absencii analytikov a operatívnych príslušníkov, ktorí by boli dostatočne vyškolení na odhaľovanie komplikovaných korupčných schém. Napriek tomu, že na tento problém špeciálny prokurátor písomne upozornil Prezidenta policajného zboru SR, táto snaha doposiaľ nemala pozitívnu odozvu,“ uvádza sa v materiáli.
Prokuratúra nemôže odhaľovať korupciu
Špeciálna prokuratúra zároveň zdôrazňuje, že odhaľovanie a zisťovanie páchateľov korupčnej trestnej činnosti je vo výlučnej pôsobnosti Policajného zboru SR.
„Úlohou prokurátorov nie je ani operatívne odhaľovanie korupcie, ani vykonávanie analytickej činnosti, a dokonca ani vedenie vyšetrovania a vykonávanie dôkazov v štádiu pred podaním obžaloby. Túto činnosť má v plnom rozsahu zabezpečovať a realizovať Národná protikorupčná jednotka, patriaca pod Prezídium policajného zboru, Národnú kriminálnu agentúru, a pri trestnej činnosti príslušníkov ozbrojených bezpečnostných zborov Úrad inšpekčnej služby,“ uvádza dokument.
Pozitíva národného protikorupčného programu
K účinnému boju proti korupcii by podľa špeciálnej prokuratúry mohla prispieť systematická preventívna činnosť vo forme pravidelného informovania občanov o škodlivých následkoch korupcie pre spoločnosť, o tom, kde je možné korupciu oznámiť, aké sú následky neoznámenia korupčnej trestnej činnosti, aká ochrana a podpora je poskytovaná oznamovateľom korupcie.
„Pokiaľ ide o aktivity štátnych orgánov v oblasti prevencie korupcie, na tomto mieste je potrebné vyzdvihnúť aktivity Úradu vlády SR, a to najmä Národný protikorupčný program, ktorý stanovil náročné, ale zároveň reálne dosiahnuteľné a zmysluplné ciele,“ konštatuje správa.
Dodáva, že snahou Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry SR v roku 2020 bude zvýšiť povedomie verejnosti o úspešných korupčných kauzách, ktoré boli právoplatne odsúdené, a to najmä s dôrazom na prípady, keď korupciu oznámili fyzické osoby a následne spoluprácou s políciou prispeli k usvedčeniu páchateľa.
