BRATISLAVA. Prezidentka Zuzana Čaputová si položením vencov pri pamätníku Brány slobody na Devíne uctila obete komunistického režimu.
Slušne a hlavne nenásilne
Slovenská hlava štátu zároveň vyzvala na pokojné vyjadrovanie občianskeho nesúhlasu, keďže dosiahnuť zmenu vecí verejných je podľa jej slov možné len nenásilne a kultivovane.
"Práve na tomto mieste je veľmi intenzívne cítiť, že totalitný režim, ktorý v '89 padol, bol násilný voči svojim občanom, dokonca a doslova ich zabíjal," povedala prezidentka. Aj práve preto podľa nej verejnosť v roku 1989 veľmi jednoznačne odmietla násilie.
"Stalo sa možno na Slovensku novodobou tradíciou, že všetky dôležité dejinné zmeny sa diali pokojnou a nenásilnou formou. Na túto tradíciu treba pamätať aj dnes, ak chceme dosiahnuť zmenu vecí verejných a prejaviť svoj názor, má sa to diať kultivovane, slušne a hlavne nenásilne," dodala Čaputová.
Na pietnej spomienke sa spolu s ňou zúčastnili predseda Konfederácie politických väzňov Slovenska Peter Sandtner a predseda Ústavu pamäti národa Ján Pálffy.
Kollára zastúpil Grendel
Želaním predsedu parlamentu Borisa Kollára (Sme rodina) je pripomínať si udalosti 17. novembra neustále. Nie však ako mŕtvu udalosť z minulosti, ale ako výzvu pracovať denno-denne s cieľom uvádzať výzvy a myšlienky z týchto dní do našej každodennosti. Uviedol to vo svojom príhovore, ktorý za neho prečítal pri Bráne slobody podpredseda parlamentu Gábor Grendel (OĽANO).
V príhovore predseda parlamentu pripomenul, že si pripomíname jeden z významných dátumov našej najnovšej histórie, ktorý zásadným spôsobom zmenil chod dejín.
"Pred vyše 30 rokmi, 16. novembra 1989, vyšli bratislavskí študenti do ulíc a v jednom dlhom rade prešli od dnešného Prezidentského paláca cez Staré Mesto až po ministerstvo školstva. Komunistické špičky v Bratislave boli prekvapené z tohto podujatia a neboli vôbec pripravené na zásah proti odvážnym študentom," uviedol Kollár. Na druhý deň, 17. novembra 1989, v Prahe bola už úplne iná situácia. Plánovaná demonštrácia pražských študentov, ktorá si mala pripomenúť 50. výročie brutálneho zásahu nacistických okupantov proti študentom českých vysokých škôl.
"Keď sa však ukázalo, že nejde len o pripomenutie si tragických udalostí z minulosti, ale o zásadné vyjadrenie nesúhlasu s existujúcim stavom v štáte, bezpečnostné zložky komunistického štátu tvrdo a brutálne zakročili," povedal Kollár.
Ako dodal, neprimeraný a neodôvodnený zákrok na pražskej Národnej triede proti študentom, ktorí nijakým spôsobom nerušili verejný poriadok, vyvolal všeobecný nesúhlas českej a slovenskej spoločnosti s existujúcim totalitným režimom.
Predseda parlamentu verí, že už nikdy sa nebudú opakovať situácie, ako tomu bolo v 50. a 70. rokoch minulého storočia, keď boli ľudia prenasledovaní len preto, že nesúhlasili so stavom vecí verejných.
