BRATISLAVA. Kompenzačné opatrenia budú vynucované prísnejšími pokutami. Ak by pokuty zlyhali, na náklady investora by kompenzácie zrealizovali orgány starostlivosti o životné prostredie alebo štátna ochrana prírody.
V rozhovore pre TASR to uviedol štátny tajomník ministerstva životného prostredia Michal Kiča.
Kompenzačné opatrenia majú nahradiť negatívne vplyvy ľudskej činnosti na životné prostredie. Kiča hovorí, že kompenzácie sú ignorované aj zo strany investorov a navrhovateľov, ktorými sú štát a štátne organizácie. Pokuty za neurobenie kompenzačných opatrení nie sú likvidačné. "Oplatí sa viac zákon nedodržať. Pokuta sa zaplatí a kompenzačné opatrenia sa nezrealizujú. Pre investora je to najlacnejšie riešenie," priblížil.
Štátny tajomník tvrdí, že kompenzačné opatrenia a celý proces posudzovania vplyvov na životné prostredie (EIA) sú "papierové tigre", ktoré pre životné prostredie spravia málo.
Problémom je podľa Kiču aj zákon o posudzovaní vplyvov na životné prostredie, vyžaduje si zmeny. Proces je zdĺhavý pre "obštrukcie špekulatívnych subjektov" a pre rôzne projekty predstavuje EIA zdržanie. Tým ochrana prírody získava negatívny vzhľad.
Štátny tajomník podotkol, že od roku 2000, od kedy sa robí EIA, bolo na druhej strane asi desať prípadov, keď bolo vydané negatívne stanovisko, alebo nebolo odporúčané ani jedno z riešení stavby. "Znamená to, že keď si ten projekt nejako natáčate a upravíte, tak vám to vždy prejde, hoci to pre životné prostredie nemusí byť dobré, čím navrhovatelia tiež podstatne prispievajú k celkovej dĺžke konaní," hovorí Kiča.
Doplnil, že nápravu má priniesť nový zákon o posudzovaní vplyvov na životné prostredie.
