BRATISLAVA. Do konca roka musia majitelia skládok preukázať, či môžu ďalej pokračovať v prevádzke alebo nie.
Niektoré skládky by sa tak mali zatvoriť, povedal štátny tajomník envirorezortu Michal Kiča. Podotkol, že zatiaľ je predčasné hovoriť o tom, ktoré sa zatvoria, ich počet však nie je zanedbateľný.
Niektoré skládky sú bez majiteľov
Problémom je, že časť skládok nemá majiteľa alebo prešla do zodpovednosti obcí, ktoré na ich rekultiváciu nemajú finančné prostriedky. Kiča priblížil, že pokiaľ sa na skládku zváža odpad a inkasuje sa príjem, majiteľa má.
"Ak však príde k tomu, aby sa skládka zlikvidovala alebo rekultivovala, nasleduje celá škála právnych úkonov, likvidácií, exekúcií či prepisov na zahraničné subjekty," poznamenal Kiča.
Dodal, že v takýchto prípadoch je ťažké niečo vymôcť, keďže si subjekty nesplnili podmienky vytvárania účelových finančných rezerv.
Hrozba pokút, rekultivácie na náklady štátu
Obáva sa tiež, že pri zatváraní niektorých skládok bude musieť náklady zaplatiť štát.
"Sme k tomu viazaní Európskou úniou a, napokon, aj našou zodpovednosťou ku krajine. Máme už precedens v prípade skládky v Považskom Chlmci, kde sme dostali pokutu dva milióny eur za neuzatvorenie skládky. Ak sa chceme vyhnúť uloženiu pokuty, tak musíme urobiť rekultivácie na náklady štátu, čo je mimoriadne nepríjemné," hovorí Kiča.
Do budúcnosti chce ministerstvo problému predísť posilnením inštitútu finančného krytia nákladov na rekultiváciu.
Množstvo odpadu, ktoré sa dostáva na skládku, by malo byť omnoho nižšie.
"Na ministerstve sa dostávame do zložitej situácie. Časť mimovládnych organizácií a aktivistov protestuje proti rozširovaniu už existujúcich skládok. Na druhej strane sa dostávame pod tlak obcí, ktoré s týmto zápasia a boja sa, že nebudú mať kam vyvážať a ukladať svoj odpad," uviedol Kiča.
Riešením je podľa neho čo najviac znížiť množstvo vyprodukovaného odpadu, neskládkovať kuchynský odpad a dôsledne recyklovať.
