BRATISLAVA. Už takmer šesť rokov platí na Slovensku zákon, ktorý chráni whistleblowerov, teda oznamovateľov korupcie a iných vážnych trestných činov.
Ako ďalej na sociálnej sieti uvádza organizácia Transparency international Slovensko (TIS), do dnešného dňa ho však nevyužil nikto zo zamestnancov Generálnej prokuratúry.
Treba si vybrať, hovorí Matovič. Podľa skúšobného bodovania sú favoritmi Žilinka a Kliment Čítajte „Podobne nulovú bilanciu majú doteraz krajské prokuratúry v Bratislave, Banskej Bystrici a Nitre,“ uvádza TIS s tým, že z ostatných prokuratúr zatiaľ nemajú k dispozícii dáta.
Nulový počet podnetov zo strany prokurátorov na nezákonnosť na ich pracoviskách podľa organizácie len dokresľuje nedávne výpovede mnohých uchádzačov na post generálneho prokurátora, ktorí mali problém vysvetliť, prečo sa proti „nekalostiam takmer nik verejne neozval“.
„Teraz teda vieme, že nik sa neozval ani neverejne, cez kľúčový interný kanál oznamovania. A to ide o ľudí, ktorí majú v náplni práce dohliadanie nad zákonnosťou v štáte,“ konštatuje TIS.
Na vypočutí podľa organizácie kandidáti na generálneho prokurátora svorne tvrdili, že o ničom nekalom nevedeli a ak tušili, nemali dôkazy.
„Ako poľahčujúcu okolnosť by sa dalo brať akurát to, že v situácii vzájomnej nedôvery je ťažko nahlasovať korupciu, obzvlášť, keď právomoc udeliť ochranu pred zamestnávateľom má zo zákona prokurátor, teda v podstate jeden z kolegov oznamovateľa. Nefunkčnosť whistleblowingu na prokuratúre je aj smutnou vizitkou zákona, ktorý Slovensko v prvej verzii prijalo už v roku 2014,“ dodala TIS.
