Učebnice literatúry v kapitolách o najstaršej slovenskej literatúre obsahujú učivo len o Cyrilovi a Metodovi a o upätých, vážnych dielach zachmúrených bardov.
Kým žiakov nútia v školách bifľovať sa toľké nudné fakty, zatajujú im najstaršiu milostnú a súčasne žartovnú báseň na území Slovenska, ktorá vznikla ešte pred rozšírením kníhtlače a predtým ako Kolumbus doplával do Ameriky.
Až na pár odborníkov širšia verejnosť dodnes netuší, že frivolné verše o neznámej slečne zaznamenal kedysi dávno v Bardejove stredoveký pisár Leonard. A to rovno v serióznom dokumente o výbere daní. Ako sa stal Leonard prvým slovenským pevcom na poli milostnej poézie?
Večný monument túžby
Strana č. 41 má vek viac než päť storočí a stredoveké písmo, aké obsahuje, sa už dávno nepoužíva. Pomedzi suchopárne údaje o výbere daní sa tiahnu verše, ktoré s obsahom spisu nemajú nič spoločné. Naopak, hovoria k nám humorom, ktorý zostáva nadčasový.
Zaznamenal ich pisár mesta Bardejova, ktorý popri práci náhle zbehol k iným témam. Jeho brko písalo:
Ó milá panna,
čo ty máš,
čo mi dáš
– nevieš raz. Amen.
Takto znejú samopašné veršíky v dnešnom prepise. Uprostred 15. storočia nebolo chýru o kodifikácii jazyka, slová dopĺňala vtedajšia úradná latinčina a v origináli znejú:
O myla panna
czo thy mas
Quod my das
neves ras Amen
Pisár k veršom prikreslil aj portrétik neznámej slečny. Je z profilu, okatá, s kučeravými vlasmi a noštekom azda trochu priveľkým. Objekt túžby dostal večný monument.
Nečakaný objav
„Pri zbieraní materiálu prichodilo mi prezrieť všelijaké registre bardejovského mestského archívu. Keď som ich bral kus po kuse, pri registri označenom ako zoznam nákupu vína, mi bolo hneď z prvého čítania jasné, že sa netýka nákupu vína ani Bardejova.
