EÚ: Výhody Rakúska z rozšírenia väčšie ako nevýhody

BRATISLAVA 31. januára (SITA) - Strach, že po vstupe reformujúcich sa štátov do Európskej únie východoeurópske pracovné sily zaplavia Rakúsko a spôsobia dumpingové platy je značne prehnaný, povedala hlavná ekonómka Banky Austria Marianne Kagerová v rozho

vore pre rakúsky denník Die Presse. "Také niečo je mysliteľné nanajvýš v bezprostredných prihraničných oblastiach. Avšak ani tu nie je Rakúsko na tom zle," uviedla. Mesto Bratislava a priľahlé západomaďarské oblasti sú lepšie rozvinuté ako zvyšok Maďarska či Slovenska, takže v týchto regiónoch už majú nedostatok pracovných síl, ktoré dopĺňajú pracovníkmi z východných oblastí krajiny. Práve v týchto oblastiach nie sú platové rozdiely také enormné, že by mohli spôsobiť nejaké väčšie pohyby za prácou, myslí si Kagerová. Dá sa teda pokojne usudzovať, že výhody rozšírenia EÚ sú pre Rakúsko väčšie ako nevýhody.

Už pred začatím procesu rozšírenia EÚ malo otvorenie hraníc s východoeurópskymi krajinami pozitívny vplyv na rakúske, ako aj nemecké hospodárstvo. Pred pádom železnej opony bol vývoz do týchto štátov veľmi slabý, dnes je rakúsky export do reformujúcich sa krajín na druhom mieste po Nemecku a jeho objem sa dá ešte zvýšiť.

Kandidátske krajiny by sa však mohli pri prirýchlom prevzatí jednotnej meny dostať do pasce. Na splnenie Maastrichtských kritérií na vstup do menovej únie musia znížiť mieru svojho deficitu, infláciu a zadlženie štátu. Priveľký tlak na túto "brzdu" by však mohol rast hospodárstva a jeho rozvoj pozastaviť. Priskorý vstup do jednotnej menovej únie spôsobí spomalenie procesu prispôsobenia sa hospodárstva kandidátov ekonomikám vyspelých krajín, čo nie je v záujme týchto krajín. Štrukturálne problémy majú z prvej vlny rozšírenia najmä Poľsko a Slovensko. Obe krajiny majú nezamestnanosť tesne pod 20 %, zatiaľ čo v SR existujú extrémne rozdiely medzi rozkvitajúcim regiónom Bratislava a chudobnejšími oblasťami na východe krajiny.

Niektoré kandidátske krajiny, ako napríklad Estónsko, sú v plnení Maastrichtských kritérií veľmi ďaleko. "Keď kandidátske krajiny prijmú Maastrichtské kritériá, potom sa im už ťažko bude dať odoprieť prijatie eura, hovorí Kagerová. Kandidátske krajiny budú aj na tom trvať. Veď už dnes vládne medzi nimi obava, že sa stanú členmi EÚ druhej kategórie. Píše Die Presse.

hd