BRATISLAVA. Atlas rómskych komunít spolu s ďalšími údajmi z rôznych štúdií ukazujú, že Rómovia po celé generácie vo veľkých počtoch žili a dodnes žijú v osadách v podmienkach segregácie, štrukturálnej diskriminácie a extrémnej chudoby. Takmer 85 percent z nich žije pod hranicou chudoby a do tejto skupiny patrí aj 53 percent Rómov, ktorí majú zamestnanie.
Vyplýva to zo Správy Európskej komisie (EK) proti rasizmu a intolerancii (ECRI) o Slovenskej republike.
Často žijú bez vody, školy končia predčasne
V správe sa tiež uvádza, že podľa údajov z prieskumu Agentúry Európskej únie (EÚ) pre základné práva, materskú školu navštevuje iba 34 percent rómskych detí vo veku od 4 do 6 rokov (vo všeobecnej populácii to je 77 percent).
Zároveň 61 percent rómskych dievčat a 54 percent rómskych chlapcov predčasne ukončuje školskú dochádzku. Väčšina rómskych detí (62 percent) sa však v škole stretáva s určitou formou segregácie, pričom v roku 2016 bolo 22 percent z nich zapísaných do čisto rómskych tried a 40 percent do tried s väčšinou rómskych žiakov.
Súčasne 25 percent Rómov žilo v obydliach bez tečúcej vody, 43 percent v domoch bez toalety, sprchy či kúpeľne a 27 percent v domoch s netesniacimi rozvodmi alebo zatekaním vody zo strechy či s navlhnutými stenami, oknami, podlahami alebo základmi. Za posledných päť rokov sa s diskrimináciou stretlo 54 percent opýtaných.
ECRI sa domnieva, že vzhľadom na veľký rozsah a pretrvávanie vylúčenia Rómov v osadách by príslušné orgány mali zmeniť svoj celkový prístup k začleňovaniu Rómov. Mnohé aktivity sa v súčasnosti vykonávajú na základe projektov, ktoré sú spolufinancované z prostriedkov EÚ a sú časovo obmedzené.
Len projekty nepomôžu
V týchto projektoch boli vyvinuté mnohé osvedčené postupy, avšak podľa ECRI nemožno dúfať, že státisíce Rómov by sa mohli vymaniť z vylúčenia iba na základe projektov.
„Ich začlenenie a sociálny pokrok možno dosiahnuť iba tak, ak celá vláda, poverené osoby v kľúčových orgánoch a samosprávy znova prevezmú a budú vykonávať zodpovednosť za implementáciu a financovanie týchto osvedčených postupov a ďalších opatrení v dlhodobom horizonte a v rozsahu, ktorý je potrebný na udržateľné zlepšenie situácie všetkých Rómov,“ uvádza sa v správe.
EK proti rasizmu a intolerancii odporúča, aby ústredné, regionálne či obecné orgány určili pre všetky ciele a opatrenia uvedené v Národnej stratégii integrácie Rómov ukazovatele, východiskové či cieľové hodnoty, časový harmonogram a správne orgány a vyšších štátnych úradníkov zodpovedných za ich implementáciu.
Zároveň by mali pravidelne merať pokrok a na základe ukazovateľov vykonávať nezávislé hodnotenia. Tiež by sa mali vybaviť účinnými nástrojmi, aby zabezpečili, že všetky obce uskutočnia opatrenia potrebné na začleňovanie Rómov.
