BRATISLAVA. Návrhy novej bezpečnostnej a obrannej stratégie odrážajú zhoršujúce sa bezpečnostné prostredie. Okrem tradičných hrozieb reagujú aj na nové fenomény, ako sú klimatická zmena, pandémia či hybridné hrozby.
Minister zahraničných vecí a európskych záležitostí Ivan Korčok (nominant SaS) a minister obrany Jaroslav Naď (OĽANO) o tom informovali na utorkovej tlačovej konferencii.
Doplnili, že vláda by mala o stratégiách rokovať na budúci týždeň. Cieľom je, aby získali podporu aj v parlamente.
Spolupráca bola podľa Naďa ukážková
Vypracovanie nových stratégií je podľa Korčoka výrazom zodpovednosti, keďže naposledy prešli stratégie parlamentom v roku 2005.
Vznikali v spolupráci rezortov zahraničných vecí a obrany, ale aj ďalších ministerstiev a iných subjektov. "Spolupráca bola ukážková," zhodnotil minister obrany. Ocenil odbornú prácu na dokumentoch.
Korčok potvrdil, že dokumenty získali podporu aj na koaličnej rade. Po ukončení prebiehajúceho medzirezortného pripomienkového konania by ich mala vláda prerokovať na budúci týždeň. Následne budú predložené v parlamente.
"Verím, že tieto základné dokumenty štátu v oblasti bezpečnosti a obrany získajú širokú politickú podporu," uviedol minister. Naď očakáva vzhľadom na kvalitu dokumentov aj podporu opozičných poslancov.
Stratégie aj na boj proti dezinformáciám
Obranná stratégia vznikala spoločne s bezpečnostnou. Minister obrany zdôraznil, že hoci neexistuje zmysluplná alternatíva voči Severoatlantickej aliancii, Slovensko stále nesie zodpovednosť za vlastnú obranu.
"Máme jasné úlohy, zachovať zvrchovanosť, územnú celistvosť a nedotknuteľnosť hraníc SR, a od toho sa odvíja komplet celá obranná stratégia," vyhlásil s tým, že si uvedomujú aj stav obrany na SR.
Zo stratégie vyplývajú podľa Naďa aj ďalšie úlohy. Zamerať sa treba na skvalitnenie riadenia obrany štátu, súvisiace obranné plánovanie, zvyšovanie spôsobilostí a kapacít ozbrojených síl, ale aj podpora obranného priemyslu či zvýšenie pripravenosti obyvateľstva na obranu štátu.
Poznamenal, že tento rok pravdepodobne po prvý raz prekročíme plánované dve percentá HDP na obranné výdavky. V tomto trende chce pokračovať.
Na dokumenty nadviažu aj ďalšie pripravované stratégie týkajúce sa napríklad dezinformácií, hybridných hrozieb či kybernetickej bezpečnosti.
Predchádzajúci vládny kabinet schválil Obrannú stratégiu SR a Bezpečnostnú stratégiu SR jednohlasne v októbri 2017. Do Národnej rady SR dokumenty neboli predložené, preto ich Slovensko definitívne neodobrilo.
