BRATISLAVA. Reforma justície, ktorá zahŕňa reformu Súdnej rady SR, majetkové previerky sudcov, reformu Ústavného súdu SR, zavedenie vekového stropu sudcov či zriadenie Najvyššieho správneho súdu SR, vstúpi do platnosti od 1. januára 2021.
Vyplýva to z vládneho ústavného zákona z dielne ministerstva spravodlivosti, ktorý dnes parlament schválil 91 hlasmi zo 141 prítomných poslancov.
Za kľúčové v schválenej reforme súdnictva považuje ministerka spravodlivosti Mária Kolíková (Za ľudí) zriadenie Najvyššieho správneho súdu, zadefinovanie fungovania a jasných kompetencií Súdnej rady SR, ktoré súvisia aj s previerkami sudcov. Ministerka na stredajšej tlačovej konferencii dodala, že nemala záujem, aby sa prijímali pozmeňujúce návrhy v parlamente. Skonštatovala však, že o návrhoch sa dlho diskutovalo. Ocenila prípravu ústavných zmien a reformy, ktorá sa začala v lete.
Najvyšší správny súd má byť podľa Kolíkovej najvyššou súdnou inštanciou pre správne súdnictvo a tiež disciplinárnu právomoc voči sudcom, ale aj prokurátorom, notárom a exekútorom. "Debata bude určite aj smerom k advokátom," dodala v tejto súvislosti.
Balík zmien prináša podľa podpredsedu parlamentu Juraja Šeligu (Za ľudí) majetkové priznania sudcov a previerky toho, odkiaľ majú majetok. Vyzdvihol tiež to, že sudca bude môcť predstúpiť pred médiá a odôvodniť svoj rozsudok. "Už nikto nebude môcť hovoriť o tom, že sudca má len ticho sedieť v pojednávacej miestnosti," povedal Šeliga s tým, že sú zásadné rozhodnutia, ktoré je treba vysvetliť aj laickým spôsobom.
Sudcovia budú mať vekový strop
Kolíková: Ústava by sa mala novelizovať so všetkým, čo do nej patrí Čítajte V prípade súdnej rady sa zákon zameriava na právnu úpravu regionálneho princípu volieb členov súdnej rady sudcami a na zavedenie nesudcovského prvku v prípade členov súdnej rady nominovaných výkonnou a zákonodarnou mocou.
Zákonom sa tiež rozširuje pôsobnosť rady o konanie vo veciach majetkových pomerov sudcov. Zároveň jej právna úprava umožňuje vykonávať aktívny dohľad nad spĺňaním predpokladov sudcovskej spôsobilosti vlastným autonómnym konaním a preverovaním.
V súvislosti so zriadením Najvyššieho správneho súdu SR dochádza k jeho ukotveniu v sústave súdov. Súd by mal byť plne funkčný v druhej polovici roka 2021.
Najvyšší správny súd bude mať za úlohu riešiť delikty sudcov a všetkých právnických profesií.
Prvým predsedom najvyššieho správneho súdu by mohla byť aj osoba, ktorá nie je sudcom.
Osoba, ktorá nie je sudcom a ktorá sa uchádza o tento post, bude musieť spĺňať rovnaké kritériá ako kandidát na sudcu ústavného súdu.
Ak bude za predsedu najvyššieho správneho súdu vymenovaná osoba, ktorá nie je sudcom, vymenovaním do funkcie predsedu súdu sa automaticky stane aj sudcom tohto súdu.
Zmenou ústavy sa upravuje kvórum pre voľbu kandidátov na sudcov ústavného súdu tak, že na zvolenie bude potrebná trojpätinová väčšina všetkých poslancov.
Ak sa touto väčšinou nezvolí potrebný počet kandidátov, a to ani v opakovanej voľbe, v novej voľbe a ďalšej voľbe, ktorá po nej nasleduje, už bude postačovať nadpolovičná väčšina všetkých poslancov. Reforma tiež zavádza fixný vek 67 rokov pre zánik funkcie sudcu.
Nová právomoc prezidenta
Vďaka pozmeňovaciemu návrhu sa udelí hlave štátu právomoc odvolávať vysokoškolských profesorov.
Prezidentka SR Zuzana Čaputová totiž vrátila na opätovné prerokovanie novelu zákona o vysokých školách, ktorá sa zaoberá otázkou odoberania akademických titulov.
Ústava podľa nej taxatívnym spôsobom vymedzuje rozsah právomocí prezidenta SR, pričom v prípade vysokoškolských profesorov mu dáva právomoc ich iba vymenúvať, nie odvolávať.
Zákonodarcovia 89 hlasmi zo 139 prítomných schválili aj zákon o reforme súdnictva, ktorý nadväzuje na zmeny v ústave.
V súvislosti so zavedením nového trestného činu ohýbania práva a berúc do úvahy nový koncept rozhodovacej imunity sudcov sa zavedie mechanizmus poistky v podobe možnosti súdnej rady vysloviť nesúhlas s trestným stíhaním sudcu pre tento trestný čin.
Sudca obvinený pre trestný čin ohýbania práva sa bude môcť po právoplatnosti rozhodnutia orgánov činných v trestnom konaní o vznesení obvinenia obrátiť na súdnu radu, aby táto posúdila, či sú splnené podmienky pre trestné stíhanie sudcu.
Ak súdna rada vysloví nesúhlas s trestným stíhaním, v začatom trestnom stíhaní nebude možné pokračovať, a to dovtedy pokým trvá funkcia sudcu. Ak funkcia sudcu zanikne, trestné stíhanie bude môcť pokračovať.
Táto právna úprava sa týka výlučne stíhania sudcu pre trestný čin ohýbania práva a bude mať dočasný charakter.
Stíhanie sudcu pre akýkoľvek iný trestný čin touto novou úpravou nie je dotknuté.
Mechanizmus vyslovovania súhlasu s trestným stíhaním sudcu pre trestný čin ohýbania práva bude mať dočasný charakter a a bude sa uplatňovať tri a pol roka.
