BRATISLAVA. Slovenská advokátska komora (SAK) víta plánovaný vznik Najvyššieho správneho súdu ako inštitúcie na preskúmanie kasačných sťažností, ktorý v stredu odsúhlasila Národná rada. SAK dúfa, že bude konať rýchlo a efektívne, napríklad pri preskúmavaní kasačných sťažností voči druhostupňovým rozhodnutiam disciplinárnych senátov SAK.
TASR o tom informovala hovorkyňa SAK Alexandra Donevová.
Rokovania o novele budú pokračovať
Reforma justície je podľa Čaputovej krok k posilneniu spravodlivosti Čítajte "Komora navrhla v legislatívnom procese presnejšie špecifikovanie nezávislosti a nestrannosti disciplinárnej právomoci advokátskej komory," uviedla Donevová s tým, že SAK bude naďalej pokračovať v rokovaniach s rezortom spravodlivosti o novele zákona o advokácii. Umožniť by mala transparentne informovať o disciplinárnych konaniach.
SAK pripomína, že nezávislosť a nestrannosť advokátskej komory je jednou z podstatných náležitostí právneho štátu.
Inštitucionálne zabezpečenie nezávislosti orgánov komory je prostriedkom na zachovanie nezávislosti advokátov, ich nezávislosť je podmienkou pre nezaujaté poskytovanie právneho poradenstva a právneho zastúpenia občanov.
Systémová úloha advokáta spočíva v tom, že je určitým "nárazníkom" medzi jednotlivcami a štátom. Mal by byť nezávislý, či už politicky, ekonomicky, ale aj po intelektuálnej stránke.
Úlohou SAK je riešiť zlyhania advokátov v etickej rovine a rovine advokátskych predpisov. Komora upozorňuje, že si netreba zamieňať úlohu advokátskej komory a orgánov činných v trestnom konaní, teda polície a prokuratúry.
Ročne je na SAK doručených 450 až 500 sťažností na advokátov, ktoré vyhodnocuje Revízna komisia SAK. Disciplinárne senáty rozhodujú ročne v priemere 100 vecí a v 75 percentách prípadov uznajú vinu advokáta a udelia sankciu za disciplinárne porušenie advokátskych predpisov a etiky.
Poslanci schválili reformu justície
Najvyšší správny súd bude mať postavenie ako Najvyšší súd v oblasti správneho práva a prejdú naň kompetencie na disciplinárne stíhanie sudcov a prokurátorov a v určitom rozsahu aj ostatných právnických profesií. Najvyšší správny súd má sídliť v Bratislave a funkčný má byť od 1. augusta 2021.
Prvým predsedom Najvyššieho správneho súdu bude môcť byť aj osoba, ktorá nie je sudcom. Uchádzač o tento post by však mal spĺňať rovnaké kritériá ako kandidát na ústavného sudcu.
Reformu zloženia Ústavného súdu, Súdnej rady, zriadenie Najvyššieho správneho súdu či previerky majetkových pomerov všetkých sudcov prináša reforma súdnictva, ktorú v stredu schválili poslanci. Zmeny si vyžadujú aj novelu Ústavy, ktorú poslanci tiež odobrili.
