Čo majú spoločné slová Noël, Rizdvo, Karácsony a Božik? Každý rok si ich v Európe želajú ľudia veselé a pokojné. Len to v každom kúte kontinentu inak znie.
Sú len dve európske krajiny, kde sa nehovorí po nemecky, a predsa má ich výraz pre Vianoce nemecký základ. Slovensko a Česko.
Jazykovedkyňa Gabriela Múcsková vysvetľuje, že toto slovo nepochádza zo súčasného nemeckého pomenovania Vianoc „Weihnachten“.
„Naši predkovia ho prevzali veľmi dávno, možno ešte pred vznikom Veľkej Moravy zo starého nemeckého slova ,wīnnahten‘. Prvá časť slova ,weih-en‘ znamená svätiť, zasväcovať a po prevzatí do češtiny a slovenčiny bola len hláskovo prispôsobená. Druhá časť ,nacht‘ bola preložená, preto máme formu ,noc‘,“ približuje Múcsková.
Pomenovanie poukazuje na čas narodenia Ježiša Krista. „Zo Stručného etymologického slovníka slovenčiny sa dozvedáme, že pôvodná nemecká zložená podoba bola v množnom čísle, ,ze den wīhen nahten‘, teda ,vo sväté noci‘, preto aj naše pomenovanie ,Vianoce‘ má formu pomnožného podstatného mena,“ dodáva.
V slovenskej nárečovej lexike je veľmi veľa nemeckých slov, čo súvisí s nemeckými kolonizáciami nášho územia od 12. storočia. Do Uhorska prichádzali Nemci na pozvanie kráľa a rozvíjali baníctvo, remeslá i obchod.
