BRATISLAVA. Lepšie a efektívne stíhanie environmentálnych trestných činov zameraných na pytliactvo a porušovanie ochrany rastlín a živočíchov je zámerom medzinárodného projektu SWiPE.
Spúšťa ho Svetový fond na ochranu prírody (WWF). Reaguje ním na vzostup envirokriminality vo svete, ktorá sa dostala do prvej trojky organizovanej trestnej činnosti a je druhou najzávažnejšou hrozbou pre biodiverzitu, po ničení a degradácii biotopov.
WWF chce v tomto smere spolupracovať s prokurátormi a vyšetrovateľmi.
Zamlčané a nevyhodnotené trestné činy
Do medzinárodného projekt sa zapája aj WWF Slovensko, podľa ktorej sú spoločenské dosahy envirokriminality stále podceňované.
"Celý rozsah a dosahy pytliactva či nelegálneho obchodovania s chránenými druhmi rastlín a živočíchov nie sú známe ani v Európe, ani u nás. Mnohé prípady zostávajú nepovšimnuté a nenahlásené, údaje o týchto druhoch trestných činov proti životnému prostrediu nie sú systematicky zbierané a chýba aj efektívne vyhodnocovanie spôsobu ich postihovania," konštatuje Miroslava Plassmann, riaditeľka WWF Slovensko.
Lukratívna trestná činnosť
Trestné činy proti životnému prostrediu sú treťou najlukratívnejšou organizovanou trestnou činnosťou na svete, po pašovaní drog a zbraní. Podľa poslednej správy Interpolu predstihli aj pašovanie ľudí.
Ekologické povedomie Slovákov sa za desať rokov zvýšilo Čítajte Europol v tejto súvislosti upozorňuje, že envirokriminalita je rovnako lukratívna ako pašovanie drog. Je však ťažšie ju odhaľovať a páchatelia čelia výrazne nižším trestom.
Takúto skúsenosť potvrdzujú aj slovenskí prokurátori a vyšetrovatelia. Generálna prokuratúra SR uvádza, že v roku 2019 bolo 238 osôb obžalovaných a 171 odsúdených za prečiny proti životnému prostrediu.
Pytliactvo, neoprávnené nakladanie s odpadmi
Najväčšiu skupinu predstavuje pytliactvo, za ktoré bolo stíhaných 162 osôb, obžalovaných 103 a odsúdených 97 osôb.
Nasleduje neoprávnené nakladanie s odpadmi a porušovanie ochrany rastlín a živočíchov, v rámci ktorého bolo stíhaných 69, obžalovaných 24 a odsúdených 34 osôb.
Pomoc prírode a osveta
Boj s envirokriminalitou hodnotí ako nedostatočný aj EÚ. Po naliehavom riešení problému a lepšom presadzovaní práva a stíhania trestných činov volajú viaceré jej iniciatívy.
Vlani došlo k nárastu trestných činov proti životnému prostrediu Čítajte Ide napríklad o Akčný plán EÚ proti nezákonnému obchodovaniu s voľne žijúcimi druhmi, Plán na elimináciu zabíjania a chytania vtákov do pascí a obchodu s nimi či Paneurópsky akčný plán pre jesetery.
Odpoveďou má byť práve aj projekt SWiPE, ktorý spája 11 európskych krajín a viacero organizácií. Jeho cieľom je tiež zvýšiť povedomie verejnosti o formách a dôsledkoch envirokriminality páchanej na živočíchoch.
Pokiaľ ide o pytliactvo, týka sa napríklad rýb, dravých vtákov, šeliem či poľovnej zveri.
Slovensko spájajú s obchodovaním so šelmami
Európa je významným importérom najmä exotického dreva, papagájov, plazov či obojživelníkov, ale tiež významným exportérom, a to najmä úhorov či ikier jeseterov. Europol odhaduje, že najmä do Číny je ročne pašovaných viac ako 100 ton úhorov.
Zákaz chovu by mal zabrániť nelegálnemu obchodovaniu so zvieratami Čítajte Medzinárodná pozornosť sa tento rok ušla i Slovensku, ktoré sa dostalo do správy o medzinárodnom obchode s mačkovitými šelmami a ich časťami.
Správa naznačovala, že SR môže byť jednou zo zdrojových krajín, najmä pokiaľ ide o časti mŕtvych tigrov.
Ministerstvo životného prostredia SR v reakcii na tieto podozrenia od 1. decembra pozastavilo vydávanie povolení na vývoz tigrov, leopardov, rysov, gepardov a púm zo Slovenska.
