Aké bolo variť pre svetoznámych diktátorov a čo o Saddámovi Husajnovi, Pol Potovi alebo Fidelovi Castrovi prezrádzajú ich obľúbené jedlá?
Poľský reportér WITOLD SZABŁOWSKI hľadal odpovede nielen na tieto otázky u kuchárov obávaných lídrov a ich svedectvá spísal v knihe Ako nakŕmiť diktátora. Práva na jej sfilmovanie už predal do Hollywoodu.
V rozhovore hovorí napríklad o tom, prečo Fidelovi Castrovi chutili len špagety, ktoré si sám uvaril, prečo sa kuchár severokórejského vodcu Kim Čong-ila vrátil z exilu a je dnes bohatým mužom, ale aj o tom, ako kuchára Idiho Amina zachránil prd v správnej chvíli.
Prečo ste sa chceli pozrieť na dejiny práve očami kuchárov diktátorov?
Keď hovoríte o jedle, ktoré je pre vás dôležité, všeličo sa vo vás otvorí. Je to celkom prirodzené. Keď sa rozprávate s kuchármi, začnete hovoriť o paprike, rozmaríne, bazalke či kuchynskom oleji a oni začnú rozprávať o rôznych krízach.
Rád hovorím o veľkých udalostiach, politických zmenách z pohľadu zdola. Nie z perspektívy politikov či generálov, ale skôr obyčajných ľudí, ktorí mali to šťastie alebo tú smolu, že sa ocitli v blízkosti tých udalostí.
Považovali kuchári, s ktorými ste hovorili, svoj osud za šťastie?
Všetci boli na to veľmi hrdí. Vedeli, že ľudia, pre ktorých varili, neboli skvelí, že páchali zlé veci, mali hriechy. No zároveň každý z tých kuchárov mal úžasnú kariéru.
Začínali od nuly. Chlapík z Kene, ktorý varil pre prezidenta Ugandy Idiho Amina, sa narodil uprostred savany a trinásť jeho súrodencov v detstve zahynulo.
Boli takí chudobní, že každý mesiac si museli požičiavať peniaze od susedov. Keď začal pracovať pre bielych ľudí, myslel si, že je to najviac, čo mohol dokázať.
“Kuchár Envera Hodžu trpí posttraumatickým stresovým syndrómom a dodnes sa všetkého bojí. Napriek tomu je aj on hrdý na svoj životný príbeh.
„
Ako si mohol čo i len pomyslieť, že jedného dňa bude pracovať pre prezidenta a variť pre všetkých lídrov afrických krajín?
Takže, keď títo kuchári uvažujú o svojej kariére, sú hrdí a šťastní. No skôr hrdí ako šťastní, lebo šťastie znamená, že človek dostal od života dar, a oni majú pocit, že si to tvrdo vydreli.
Boli na to hrdí napriek riziku, že ich kedykoľvek mohli zabiť, ak mal diktátor zlý deň?