Pandémia koronavírusu nie je nič, čo by už ľudstvo veľakrát nezažilo. No jednotlivci od nej dostali dôležitú lekciu. Napríklad že treba odkladať peniaze ale nie stretnutia s ľuďmi, medzi globálnym otepľovaním a pandémiami je priamy súvis. Na otázku, ako sa zmení svet - ten globálny ale i ten ich osobný a profesný - odpovedajú režisérka Eva Borušovičová, herec Ferko Kovár, spisovateľ Michal Hvorecký, raper Vec, výtvarníčka Ilona Németh a ďalšie osobnosti z kultúrneho života.
Eva Borušovičová, režisérka

Moje pandemické ponaučenie do tých, dúfam, nových šťastnejších nekovidových čias je jednoduché: viac odkladať peniaze a menej stretnutia s ľuďmi, ktorých mám rada. Lebo hoci som veľký životný improvizátor, predsa len som si za uplynulé desaťročia príliš navykla, že naplánované veci sa väčšinou udejú, že zarobené peniaze dostanem a že štruktúry a vzťahy fungujú. Nikdy nič nikto nemá mať za definitívne, spieva sa v pesničke a my sme túto poučku v roku 2020 prežili v koncentrovanej podobe.
Odteraz už nebudeme brať ako samozrejmosť, že existujú divadelné predstavenia, filmové festivaly, oslavy narodenín, že môžeme ísť s priateľmi na krátku kávu alebo dlhý obed a že keď sa stretneme, budeme sa môcť objať. Takže čo ma čaká po pandémii? Stretnutia s kamarátmi a rodinou, prezenčná forma vyučovania a práca v kolektíve. Môj popandemický svet bude plný ľudskej blízkosti. Už aby to bolo.
Michal Hvorecký, spisovateľ

Stav môjho sveta bude závisieť od následkov pandémie. Prežije knižný trh, tak, ako som ho poznal? Budú sa už v roku 2021 konať literárne festivaly a veľtrhy? V marci mi vychádza knižka v nemčine, mal by som vyraziť na turné po Rakúsku, Nemecku a Švajčiarsku, ale všetko ešte zostáva otvorené, neisté. Vianočný lockdown by mohol položiť viaceré slovenské kníhkupectvá aj distribúcie, nehovoriac o vydavateľoch.
Zavrieť obchody s knižkami znamená obrovské straty denne. V januári a februári sa knihy vôbec nepredávajú, takže dôsledky budú dlhodobé. Chýbajú mi živé stretnutia, čítania, diskusie, polemiky. Dialóg s publikom patrí k najkrajším súčastiam môjho povolania. Využijem čas a budem naplno prekladať z nemeckého jazyka. Verím, že sa mi podarí na jar alebo najneskôr v lete zaočkovať a budem sa na verejnosti cítiť bezpečnejšie.

Znova vyrazím na cesty, vlakom, ekologicky. Mienim vo všetkých svojich aktivitách ešte väčšmi dbať na dlhodobú udržateľnosť. Našťastie, čítanie je činnosť veľmi priaznivo naklonená prírode. Azda sa spoločenskou prioritou u nás konečne stane klimatická katastrofa. Medzi globálnym otepľovaním a pandémiami je priamy súvis. Verím, že sa z ochrany planéty Zem stane veľká slovenská téma – v Európe je to tak už dlhšie. Nevracajme sa do normálu! Zapojme mozgy, diskutujme, zvažujme, plánujme, aby sme spoločne stvorili spravodlivejší svet. Máme na viac než na to, čo denne vidíme okolo seba vo verejnom priestore. Želal by som si, aby v centre snáh o zmenu boli kultúra a vzdelanie.
Matej “Datra” Vít, punker z kapely Rozpor

Mám kamoša archeológa. Lezie mu na nervy, keď sa takmer po každom náleze objavia bombastické tvrdenia o tom, "ako sa budú prepisovať učebnice dejepisu". Hlúposť. Takýto nález sa objaví raz za mesiac, ak nie aj častejšie. K takzvanému "prepisovaniu učebníc" dochádza raz za niekoľko desaťročí a ani to nemusí byť po zásadnom objave, jednoducho po istom období výskumu s novými technológiami či nahromadení nových dát a dôkazov.
To mýtické prepisovanie dokonca ani nemusí znamenať nič revolučné. Môže ísť iba o kozmetické úpravy alebo inú rovinu pohľadu. Podobne mi pripadajú aj tohtoročné vyhlásenia o tom, ako svet po corone už nebude ten svet, aký sme doteraz poznali. Naozaj nás čaká radikálne iný život? A svet - to sme iba my tu na Slovensku? Svet sú predsa aj krajiny s bohatou skúsenosťou s epidémiami, kde sú na nosenie rúšok zvyknutí už niekoľko desaťročí. Aj pre nich bude svet po tomto roku iný? A čo vlastne znamená iný?