Text je súčasťou spolupráce denníka SME a projektu Mladí reportéri pre životné prostredie. Jeho autormi sú Michaela Hermanová, Leo Klein, Emil Slimák, Patrik Poltársky (tím CZŠ Narnia), ktorí získali 1. miesto v medzinárodnej súťaži v kategórii 11 – 14 rokov.
Cigaretové ohorky sú najrozšírenejší druh odpadkov v mestách aj v prírode. Tím žiakov z Cirkevnej základnej školy Narnia sa „obul“ do ohorkov a zrealizoval malý osvetový projekt.
Žiaci sa pýtali ľudí v Bratislave, či ich trápia cigaretové ohorky na zemi. Odpovede boli zhodné – ohorky mnohí vidia ako „bežnú“ súčasť ulice. Väčšina opýtaných ich považuje za „estetický problém“. Veria, že odhodené ohorky sa časom rozložia a zmiznú.
Problém má dve roviny – ohorky, ktoré končia pohodené na uliciach a v prírode, sú vyrobené z plastu. Druhá, tiež prehliadaná skutočnosť je, že pri horení zachytávajú látky z tabaku a stávajú sa toxickými – pri vyhodení obsahujú viaceré škodlivé látky. V lepšom prípade končia v komunálnom odpade, v tom horšom pohodené na zemi.
Pri výskume si žiaci všimli, že ohorky sa nachádzajú najmä v okolí zastávok MHD, i keď fajčiť v priestoroch a okolí zastávky MHD je zakázané. Zákaz je zdôraznený piktogramami a nápismi a priestor zastávky je monitorovaný kamerou. Nápisy sa nachádzajú priamo nad odpadkovým košom. Preto fajčiari chodia fajčiť za zastávky, mimo kamerového systému. Po dofajčení automaticky odhodia ohorok na zem.
Žiaci sa obrátili na mesto s návrhom, že na niektorej zo zastávok by radi zriadili – vo vzdialenosti viac ako päť metrov od zastávky – špeciálny kôš na ohorky. Cestu k nemu by vyznačili stopami na zemi a označením miesta pre fajčiarov. Podobný sociálny experiment sa totiž pred tým osvedčil. Návrh podali formou projektu v iniciatíve Deti pre Bratislavu, no mesto ho nezaradilo medzi podporené, a tak sa pustili do vlastnej mini kampane.
Na experimentálnej zastávke vyznačili plochu jedného štvorcového metra a vyčistili ju. Bolo tam 131 ohorkov. Po mesiaci aktivitu zopakovali a vyzbierali 184 ohorkov (výskum z Cambridgea uvádza najvyšší nájdený počet ohorkov na m² 128). Preto priamo na zastávke urobili malú kampaň. Ohorky v území jedného štvorcového metra vyznačili „jednohubkovými“ zástavkami. Keď sa ľudia začali pýtať, o čo ide, pridali infotabuľku. Inštalácia zaujala a podarilo sa im problém s ohorkami naozaj zviditeľniť.
Oslovili aj magistrát a na možné riešenie sa žiaci opýtali aj europoslanca Hojsíka. Ako príklad uviedol Japonsko, kde sú v mestách na fajčenie vyčlenené zóny a často je vidieť rôzne kampane, ktoré motivujú ľudí vyhadzovať ohorky na určených miestach. Fajčiari v Japonsku používajú malé osobné popolníky, do ktorých zbierajú ohorky a keď majú k dispozícii kôš, vyprázdnia ho. To však nerieši problém s rozložiteľnosťou alebo recykláciou.
Ohorky by sa dali definovať ako najprehliadanejší jednorazový plast na svete. Žiaci si myslia, že najefektívnejšie by sa problém dal riešiť zmenou legislatívy na úrovni Európskeho parlamentu.
Autor: Mladí reportéri pre životné prostredie
